Na úrad ombudsmana sme si dodnes príliš nezvykli. Nie preto, že je to import z moslimského sveta - kandidátovi ĽSNS o pôvode úradu radšej ani nehovorte.
Podobného kontrolóra poznali islamské krajiny už od 7. storočia a vďaka švédskemu kráľovi, ktorý si novinku priniesol z osmanského exilu, sa stal súčasťou právneho poriadku v mnohých iných krajinách. Vytŕčame do pozornosti to, čo by inak zostalo pod čiarou, ako príspevok do diskusie o „nekompatibilnosti“ kultúr.
Ombudsman Kandráč úradu vážnosti skôr ubral, Jana Dubovcová čítala svoje reporty pred prázdnym parlamentom a z vlády jej chodili odkazy, že robí opozičnú politiku.
Najviac sa vryl do pamäti prípad Moldava nad Bodvou, kde Dubovcová upozornila na zbitých ľudí z osady. Tu sa začalo hovoriť o poste ombudsmana ako o chránení tých, ktorí útočia na „slušných“ a o zbytočnom strkaní nosa do práce polície.

Minulá vláda sa podieľala na vytváraní dojmu, že kritika postupov štátnych orgánov je akési záškodníctvo. Aj tu možno stopovať prístup verejnosti k ľudskoprávnym témam, ktoré dnes mnohí vnímajú ako takmer protištátnu činnosť. Ako zbytočnú agendu na obranu kriminálnikov a hriešnikov – Dubovcovej nešťastná vlajka k Dúhovému pochodu.