kymi praktikami zakoreňujúcimi sa na Slovensku, ozveny jej "detonácie" však poľahky jeho hranice preskočila. Pravda, ak by sa potvrdil predpoklad, že Kostol svätej Margity Antiochijskej pochádza z čias Veľkej Moravy, objekt by sa zaradil medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky strednej Európy. Zároveň by sa stal prvou a jedinou (!) zachovanou stavbou tohto obdobia. Skutočný začiatok príbehu, podobne ako jeho záver, je zatiaľ v nedohľadne. Dôvod je prostý: v čase, keď sa mnohí z predstaviteľov (nielen) kultúry s dlaňami priloženými k hrudi klaňajú cyrilometodským tradíciám, nie sú na dokončenie archeologického výskumu peniaze. Ich ruky sa akoby od srdca nechceli presunúť k inej časti tela, kde väčšina z nás nosí peňaženku.
Keď chýba exaktný nález
Od Valov pri českom mestečku Mikulčice je kostolík vzdialený vzdušnou čiarou asi kilometer. Rieka Morava ho oddeľuje od veľkomoravského sídliska, v ktorom odhalili základy dvanástich kostolov a kde pri trojloďovej bazilike našli zlatý solidus byzantského cisára Michala III. Toho Michala, ktorý po vypočutí prosby kniežat menami Rastislav a Svätopluk vyslal na Veľkú Moravu misionárov Cyrila a Metoda. V Biblii stojí: Na počiatku bolo slovo. Dvaja apoštoli odštartovali jej pozmenený variant s prídavkom - slovenské. Dnes história Slovienov je neoddeliteľnou súčasťou učebných osnov a musia ju ovládať už malí školáci. Ani ich učitelia však zatiaľ nevedia, že kdesi pri malej záhorskej dedinke sa možno skrýva slovenská Trója. Historici pri takomto prirovnaní zaškrípu zubami, pretože vraj "Trója bola len jedna a jej objaviteľ Schliemann tiež". "Chýba exaktné potvrdenie, nález artefaktu z Veľkej Moravy," tvrdí Mgr. Marián Havlík z inštitútu so siahodlhým názvom Národné pamiatkové a krajinné centrum - Slovenský ústav pamiatok a krajiny, krajské stredisko Bratislava. Pohľadom premeriava kostolík, akoby ho chcel donútiť na vydanie svedectva. Vedúca výskumu Mgr. Elena Sabadošová sa medzitým chopí rebríka, vyštverá sa po jeho priečkach a čosi skúma na fasáde. "Keby sme vybrali zopár tehál, možno by sme objavili pôvodné okno," nahlas zauvažuje. Jej kolega záporne pokrúti hlavou a stručne rozhodne: "Nič nevyberaj." Murivo sa mení na imaginárne šachové pole, na ktorom každý ťah figúrky treba opatrne premyslieť.
Na steny kostola sa podpísalo každé storočie
Módne štýly, prelievajúce sa cez jednotlivé storočia, neobišli ani Kostol svätej Margity Antiochijskej. Nartex, akúsi predsieň pred vstupom, mali kedysi takmer všetky veľkomoravské kostoly. Bol súčasťou kostola v jeho prvej vývojovej fáze, jeho prítomnosť dokladajú nielen archeologické sondy. E. Sabadošová, stojac nad vyhĺbenou jamou, konštatuje, že tento objekt pripomína hrobku, tie však nebývali omietnuté. Nartex je len jedným z radu najzaujímavejších nálezov. "Všimnite si jedinečné okná, také inde na Slovensku neuvidíte," upozorňuje výskumníčka počas malej exkurzie. V severnom múre vykúkajú odkryté primárne okenné otvory, ktoré sa vyskytujú aj v niektorých rímskych stavbách. Kameň a spôsob jeho kladenia sú úplne odlišné od najstarších murív stredovekých objektov napríklad v Holíči alebo v Skalici. Obdĺžnikové vertikálne okná s kolmými špaletami a polkruhovými záklenkami spevňujú tri trojuholníkové klenáky. Okno sa nachádzalo v južnom múre svätyne, existenciu ďalšieho predpokladajú aj vo východnom múre. V druhej vývinovej etape prišlo k zamurovaniu a na ich mieste umiestnili gotické okná približne v miestach pôvodných otvorov. Každé storočie chcelo zanechať svoj podpis na stavbe stojacej v poli, kde dnes poľnohospodári sadia slnečnice. V neskorogotickom období už nartex nejestvoval. Oltár prehodili do lode kostola a osadili široký kamenný portál imitujúci víťazný oblúk. Vo štvrtej fáze vykonali úpravy spočívajúce v zmenšení gotického okna v južnom múre, neskôr aj to zamurovali. Nad priečelím kostola je vytesaný letopočet 1926. Označuje rok poslednej úpravy. Vtedy remeselníci zamurovali južné okno kostola. Pre odborníka výsledok mravčej práce, pre laika hotový miš-maš...
Slovenskú Tróju zatiaľ neobjavili
Záchranný výskum nepriamo odštartovali v roku 1994 amatérski nadšenci so sympatickými víziami veľkolepého objavu slovenskej Tróje. "Koncom septembra sme pricestovali do Kopčian, aby sme odobrali vzorky spárových mált v základových murivách. Plech na bráne vstupného portálu ktosi vypáčil, kosti v sondách sme našli porozhadzované a zostatky mobiliáru nahádzané do jamy," vracia sa už k zisteniam menej sympatickým E. Sabadošová. Takmer dva roky pred touto udalosťou vypracovala návrh na zápis kostola do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V koncepte ako prvú požiadavku predostrela zákaz vykonávať výskum neoprávneným osobám. Po schválení sa k slovu dostal vtedajší Slovenský pamiatkový ústav - Krajské stredisko v Bratislave. Archeologickým výskumom poveril Dr. Vieru Drahošovú zo Záhorského múzea. V roku 1996 sa pripojila katedra reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení pod vedením prof. Vladimíra Úradníčka. "Po jarnej orbe sme urobili zber materiálu. Našli sme črepy z obdobia baroka i stredoveku. Opäť však nedokážeme s istotou určiť, či pochádzajú práve z obdobia Veľkej Moravy," hovorí M. Havlík, podľa ktorého všetky činnosti zatiaľ inštitúcie vykonávali prakticky zadarmo. Tohtoročné pokračovanie sčasti prerušili záplavy, ale nezabránili finále výskumu. Na rad by mali prísť chemicko-technologické rozbory, petrifikačné analýzy. "Chceli by sme dať urobiť vzorky spárových mált tou istou technológiou, akú použili v Mikulčiciach," tvrdí E. Sabadošová. Problémom by sa nemalo stať ani určenie veku použitého dreva. Tieto práce môžu vykonať len špecializované firmy. Zatiaľ sa však nenašiel rozprávkový oslík, ktorý sa po vypočutí čarovnej formulky otrasie a vysype zopár zlatých dukátov. Dokonca dnes odkrytý objekt by si vyžiadal nemalé finančné prostriedky, keby experti nechceli spáchať nič iné, len ho zakonzervovať.
