Autorka je lekárka a spisovateľka
„Môj muž vstáva ráno o štvrtej do práce, ale prednosť má nejaký ožran, čo určite nič nerobí!“ rozčuľuje sa manželka pacienta v čakárni. Áno, „ožran“ má prednosť, pretože ho priviezla RZP.
A ďalšia záchranka už stojí pred vchodom. A nik nevie, či priviezla ťažký prípad, alebo ďalšieho chronického zneužívateľa, ktorého bolí na hrudníku, či sa mu zle dýcha a bude volať dovtedy, kým ho nedovezú.
Čakáreň sa tak ďalej odsúva, hoci skúsenosť hovorí, že najťažšie prípady často chodia po vlastných.
S etylizovanými sa dá pekne zabaviť, spolupráca s promile v krvi klesá. Potom príde na rad niekoľko tých, ktorým sa nedarí zraziť tlak. Niektorí kandidujú aj na neurologické vyšetrenie. Poslať k neurológovi hneď od dverí aj mladú ženu, ktorú bolí hlava, sa zdá najjednoduchšie. Ale čo ak ju bolí iba preto, že má vysoký tlak? Byť veštcom alebo mať aspoň rtg lúče v očiach a laboratórium v malíčku, všetci by čakali menej.
Niektorým klesne tlak len príchodom do ambulancie. Psychika je silná vec. Pracuje aj u panej, ktorá býva sama a nechce odísť, kým sa noc nepriblíži k ránu a jej tlak, ktorý nikdy nie je ideálny, nebude ako z čítanky. Radšej si posedí na lavičke, lebo posteľ vedľa opitého nikoho neláka. Na jemne položenú otázku, či sa doma sama bojí, sa rozplače. Rozumiem, noc má svoju moc. Sobotná zvlášť.
