Poznám českého premiéra Bohuslava Sobotku osobne viac ako 20 rokov - presne od chvíle, keď sa ako mladý študentík na jar 1996 po prvýkrát zjavil na palube volebného autobusu sociálnej demokracie Zemák.
A po celý ten čas je napriek ubúdajúcim vlasom a pribúdajúcim kilám rovnaký: suchý, korektný chlapík s pestovaným imidžom skauta, ktorý v živote nepovedal vulgárne slovo. Kariérny politik, ktorý sa v 24 rokoch posadil do snemovne a už z nej nikdy neodišiel. Kdekoho aj v Česku dnes prekvapí, že má len 45 rokov, pretože to vyzerá, akoby tu bol odjakživa.

Jeho kariéra je rovnako nevzrušivo úspešná, ako keby si ju kedysi naplánoval na etapy: radový poslanec - predseda poslaneckého klubu - minister financií - prvý vicepremiér - podpredseda ČSSD - predseda ČSSD - líder opozície - premiér.
Lenže keď máte 45 a hrozí, že na jeseň dovediete svoju stranu z pozície najsilnejšej vládnej sily k najhoršiemu volebnému výsledku za 25 rokov, tušíte, že musíte niečo urobiť.