Autor je komentátor denníka SME a spisovateľ
Kedysi sme sa Američanom tak trochu aj posmievali. Politicky nekorektne, ako inak.
Veď vieme, že nie sú všetci rovnakí, že Amerika nerovná sa braková kultúra z amerických filmov (tiež nie všetkých, to je jasné).
Porozprávajme sa o tom, Džejk. Lepšie je to vo verzii českého dabingu: Chci si o tom s tebou promluvit, Džejku. Doliju ti trochu kafe, Džony. Jeden čísburgr s hranolkama. Santa je úchyl. Vianoce s kokakolou.
A ešte tá zmätená hra, v ktorej sa máva drevenými palicami a nič sa v nej nedeje, akurát čírslíderky natriasajú lesklými štetkami (odporná profesia) a diváci pijú pivo. A žerú. Čísburgr s hranolkama.
No a ešte trochu menej humorný aspekt: USA je ešte vždy krajinou, kde v niektorých štátoch škvaria na elektrických kreslách a inde im pichajú smrtiace injekcie. Stredovek trvá.
“Z ľahkosti, akou došlo k substitúcií Washingtonu za Brusel, môžeme vyčítať, že o Ameriku nikdy nešlo, že nenávisť zdanlivo protiamerická vždy smerovala a smeruje k slobode.
„
Zdá sa, aspoň nám na druhej strane oceánu, akoby to práve táto Amerika teraz vyhrala, má svojho pandrláka v Bielom dome, promluvme si o tom, Donalde. A druhá polovica Ameriky protestuje, lebo nie je takáto a cíti sa ukrivdená a ponížená. (Hoci, aby sme nezjednodušovali, nehádžme všetkých Trumpových voličov do jedného popkultúrneho vreca. A jeho odporcov nestavajme na piedestál.)
Keď espresso je brečka
Mimochodom, samotní Američania – tá osvietenejšia časť ich spoločnosti – majú schopnosť a dar vidieť samých seba sebaironickou optikou. Známy film v českom preklade uvedený ako Nebožtíci přejí lásce s Jackom Lemmonom v hlavnej úlohe, to popisuje trefne, keď je hlavný hrdina konfrontovaný s talianskymi reáliami.
Zvyknutý na „doliju ti trochu kafe“ utrpí šok pri konzumácii silného talianskeho espressa a nazýva ho brečkou. Vyhlási, že „cudzinec, ktorý zomrie v Taliansku, musí byť padnutý na hlavu“ (narážka na byrokraciu, a tú my v Európe ovládame). A rozhorčuje sa nad siestou, keď je medzi jednou a štvrtou popoludní všade a všetko zatvorené. Vrátane márnice.
Naopak, šarmantný riaditeľ talianskeho hotela Carlo Carlucci mu dôvod poobedňajšej pauzy vysvetlí presvedčivo: „My si nezájdeme na hamburger do bufetu. Uvaríme si cestoviny, posypeme ich parmezánom, nalejeme si víno, pomilujeme sa…“
Američan: „A čo robíte večer?“
Talian: „Večer sa vraciame k svojim manželkám.“
Ale, aby sme boli úplní, režisér a spoluscenárista filmu Billy Wilder je rodák z Podkarpatskej Rusi, konkrétne z Haliča. Európan. Ale odžil si v USA svoje, natočil trháky ako Niekto to rád horúce, nuž má právo sa posmievať. Aj Brit David Bowie spieva This Is Not America. Viacerí umelci prišelci Ameriku kritizujú.
