Autor je filozof a pedagóg
Rast extrémizmu u nás má viacero príčin. Problém nie je len v materiálnej sfére, ale aj vo sfére hodnotovej. Našej spoločnosti dnes chýba jednotiaci cieľ alebo vízia, aký sme mali, keď sme sa usilovali vstúpiť do EÚ a NATO.
Nielen chlebom je živý človek. Ľudia žijú aj z hodnôt, cieľov, ideálov, potrebujú vidieť v živote zmysel. Keď sa stal Churchill britským premiérom, sľúbil Britom len pot, krv a slzy a napriek tomu sa mu podarilo zjednotiť a zmobilizovať celý národ k mimoriadnemu vypätiu síl, pretože tí ľudia videli vo svojom úsilí zmysel.
Zmeny v súčasnom svete mnohé doterajšie tradičné hodnoty spochybňujú, čo vedie k zneisteniu ľudí a hľadaniu zjednodušených riešení. Keď sa pozrieme na to, akých tém sa chytajú extrémisti, tak sú to často otázky národnej suverenity, rasy, etnicity, náboženstva, poriadku, autority, tradícií, istoty.
Preto je dôležité uvažovať aj nad takým témami, ako je otázka identity našej krajiny.
Zjednocujúci princíp
Identitu súčasnej Slovenskej republiky tvorí 1. Liberálna demokracia. 2. Národný princíp. 3. Kresťanstvo. 4. Občiansky princíp.
Liberálna demokracia nie je spojená s nejakou ideológiou. Práve preto je liberálna, že ideológiu, náboženstvo, filozofiu si môže a povedal by som, že priam musí, človek vybrať sám.
Liberálna demokracia nehovorí, či má človek veriť v Boha, alebo nie, nehovorí mu, v čom je zmysel života a pod. Preto niektorí pociťujú liberálnu demokraciu ako hodnotovo vyprázdnenú. To je však nedorozumenie.
Aj v demokratickej spoločnosti musia existovať hodnoty, ktoré vyznáva prinajmenšom nejaká rozhodujúca časť spoločnosti. Keby ste vedľa seba postavili včelára, filatelistu a záhradkára, tak nebudú ešte tvoriť spoločnosť. Aby mohli spolu vytvoriť spoločnosť, museli by sa v nejakom ohľade zhodnúť, zjednotiť, pretože spoločnosť je skupina ľudí, ktorí majú niečo spoločné.
Termín „spoločenstvo rôznych“, ktorý razil nemecký prezident Gauck, je preto vnútorne rozporuplný.
Ak by sme definovali našu spoločnosť len ako demokratickú, tak by to viedlo postupne k jej rozkladu ako spoločnosti. Preto pre vyváženosť a stabilitu je naša spoločnosť definovaná aj národne a nábožensky. SR je národný štát vytvorený na kresťanských základoch.
Demokracia je u nás spojená s národným a kresťanským princípom. Sme sekulárny štát, ktorý podľa ústavy nie je viazaný na ideológiu ani na náboženstvo, na druhej strane sa hlásime v tej istej ústave k cyrilometodskej tradícii.
Nemusia byť všetci kresťanmi
Nie všetci občania SR sú však Slováci a kresťania. To je v poriadku, pretože na to, aby bol nejaký princíp pre spoločnosť určujúci, nie je potrebné, aby sa k nemu hlásili všetci jej členovia. Postačí aj nejaká rozhodujúca časť.
Aby tu mohli žiť aj príslušníci iných národov a nekresťania, na to slúži práve sekulárny a občiansky charakter nášho štátu. Preto môže byť plnoprávnym občanom Slovenskej republiky aj Maďar alebo moslim.
Maďarský národ však na Slovensku nie je štátotvorný a ani islam alebo ateizmus nie je duchovným základom našej spoločnosti. Máme Vianoce ako kresťanské sviatky, nemáme však v kalendári žiadne islamské alebo ateistické sviatky.
Keby sme ako najvyšší princíp našej štátnosti postavili národný princíp, potom by príslušníci iných národov nemohli byť občanmi SR, nanajvýš občanmi druhej kategórie. Ak by sme vyzdvihli kresťanstvo, nemohli by byť občanmi zase nekresťania.
Práve preto je tu ako korekcia národného a náboženského princípu - princíp občiansky. Na tomto základe môžu byť plnoprávnymi občanmi SR aj Neslováci a nekresťania. Títo občania však patria k národnostným a náboženským menšinám.
