Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky
Vzťahy krajín strednej Európy s inými štátmi sú dnes najviac určované ich príslušnosťou ku kolektívnemu Západu. Členstvo stredoeurópskych krajín v EÚ a NATO nastavilo rámce pre ich bilaterálne vzťahy s akoukoľvek inou krajinou sveta.
Výnimkou nie sú ani vzťahy s Ruskom. Ba čo viac – práve ohľady na vývoj na východ od západných hraníc Poľska, Slovenska a Maďarska boli argumentom pre ich účasť na procese euroatlantickej integrácie a začiatkom 90. rokov aj ako zdôvodnenie ich tesnejšej spolupráce vo formáte Visegrádskej štvorky.
Ukázalo sa, že rozhodnutie vstúpiť do EÚ a NATO malo pre krajiny V4 strategický význam a zabezpečilo im to, o čom môžu mnohé iné národy vo svete dnes iba snívať – život v slobodnej demokratickej spoločnosti, sociálny a technologický vzostup, mier a politickú stabilitu, výhody spoločného európskeho trhu, bezpečnostné garancie proti možnej agresii zvonku.
Zmena v Rusku
Situácia na Východe vytvára v poslednom desaťročí viac dôvodov na znepokojenie. V Rusku sa od konca 90. rokov sformoval autoritársky protizápadný režim neskrývajúci svoje revizionistické zámery. Ten rozpútal už dve vojny so susedmi v snahe zabrániť ich príklonu k Západu – s Gruzínskom (v roku 2008) a s Ukrajinou (v roku 2014).
Už takmer tri roky vzťahy medzi NATO, EÚ, ich členskými krajinami a Ruskom ovplyvňuje rusko-ukrajinský konflikt. Západ uvalil na Rusko personálne a ekonomické sankcie. Odvtedy všetko, čo súvisí s diplomatickými, politickými a ekonomickými aktivitami Ruska v štátoch NATO a EÚ sa posudzuje v tomto kontexte.
Nedávna návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Maďarsku bola práve takouto udalosťou. Bola to prvá a zatiaľ jediná tohtoročná návšteva ruského prezidenta v krajine EÚ a NATO. Maďarsko od roku 2015 je pritom pravidelnou destináciou ruského lídra.
Vzhľadom na relatívnu zriedkavosť Putinových zahraničných ciest do tejto časti sveta je pochopiteľný záujem médií o okolnosti poslednej Putinovej návštevy v Budapešti, jej obsah, priebeh a výsledky. Pozrime sa na to, ako o návšteve informovali médiá v samotnom Rusku.
Putin v Budapešti
Osobitný význam cesty Putina do Budapešti vyzdvihovali ruské média už vopred, Avizovali rokovania o mnohých otázkach spolupráce – jadrovej energetike, dodávkach plynu, rekonštrukcii metra v Budapešti, vzájomnom obchode, investíciách, kultúrnej spolupráci.
“Jednou z hlavných línií v podaní širších kontextov Putinovej návštevy bolo tvrdenie, že Maďarsko na čele s premiérom Viktorom Orbánom je krajina, ktorá má osobitnú pozíciu v EÚ, pokiaľ ide o vzťahy s Ruskom.
„
Jednou z hlavných línií v podaní širších kontextov Putinovej návštevy bolo tvrdenie, že Maďarsko na čele s premiérom Viktorom Orbánom je krajina, ktorá má osobitnú pozíciu v EÚ, pokiaľ ide o vzťahy s Ruskom.
Podľa tejto interpretácie razí Maďarsko v EÚ od Bruselu nezávislú líniu, bojuje proti sankciám, ktoré silne poškodzujú maďarskú ekonomiku. Ruské médiá prezentovali Maďarsko ako disidenta v EÚ, ktorý chce zachovať nezávislosť a odmieta prijímať migrantov zvonku napriek tlaku EÚ.
Preberali (alebo rozsiahlo citovali) v západných médiách zverejnené komentáre, v ktorých sa Viktor Orbán vykresľoval ako autokratický líder, ktorý zohráva úlohu „trójskeho koňa“ Ruska v EÚ, pričom podobne ako Putin aj on víta zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA. To, čo v týchto príspevkoch zaznievalo z pohľadu západného recipienta skôr kriticky, pre ruské obecenstvo, naopak, znelo ako niečo, čo si zasluhuje pochvalu a obdiv.
