Bol to pekný kopec. Odborníci to nazývajú „mestotvorný prvok“. Tak ako Hrad alebo Dóm svätého Martina patril k charakteristickým rysom Bratislavy aj vrch Stráže nad Hlavnou stanicou. Za komunizmu bol nápadný vďaka stožiarom, ktoré rušili vysielanie západných staníc.

Rušička zmizla, na kopci ostala charakteristická zmes biotopov: vinohrady a staré záhrady. Mohol to byť raj Bratislavčanov aj turistov. Ibaže lukratívne miesto blízko centra s očarujúcim výhľadom na mesto aj okolie nemohlo uniknúť pozornosti developerov.
Dlho odolávalo, no napokon sa doň zahryzla výstavba. Tá najhlúpejšia, novozbohatlícka, okázalá a nivočiaca priestor, v ktorom sa rozpína – pretože čaro, ktoré sem nových osídlovateľov prilákalo, po ich nájazde definitívne zmizlo.

Miesto zatarasili ploty, bezpečnostné kamery. Dnes tu, milý občan, nemáš čo hľadať, nemáš čo rušiť pokoj elity. Ľavičiarske uvažovanie? Vonkoncom nie. A nejde ani o otázku komunálnu.