Košice boli rok európskym mestom kultúry, rok európskym mestom športu a mestom európskeho posmechu zostanú ešte veľa veľa rokov. Stalo sa totiž, že - s malým zveličením - prvý koaličný návrh zákona, za ktorý by zahlasoval aj autor textu, neprešiel hlasovaním parlamentu.
Redukcia počtu mestských častí je evergreen, ktorý má dlhšiu bradu než tri Ficove vlády dohromady. Zredukovať absurditu 22 – slovom dvadsaťdva – samosprávnych celkov na čosi viac než dvestotisícovú aglomeráciu skúšali už garnitúry aj pred primátorom Rašim.
Či už na nižšie dvojciferné číslo, čo by na väčšiu dedinu bol tiež veľký luxus, alebo aj radikálnejšie. Päť by bolo ak nie stále veľa, tak akurát. (Len pre lepší obraz: Greater London má 17 administratívnych častí, Viedeň 23, Praha, Budapešť podobne.)
Politická vôľa, ktorá navonok stále akože bola, sa vždy kdesi zasekla. Malé štvrte, ktoré väčšinu peňazí spotrebujú na chod úradu, ukázali lobistickú silu naprieč stranami, akú by na ne - zvlášť pri pohľade na lokálnych dejateľov - nikto nepovedal.
Navnivoč vyšiel aj najdemokratickejší nápad s hlasom ľudu. Ani referendum neprešlo.
Nevedno, či posledný pokus Rašiho odbremeniť mestskú kasu bol nádejnejší než predchádzajúce. Spätne to vyzerá, že ani nie.
