Autorka je sociologička
Zábavné, ako veríme v skratky na dlhej ceste na končiar, k šťastiu, domov, k peniazom, k poznaniu. Kuk! do knihy citátov a hop! vieme, ako na to. Alebo si objednáme cez Amazon vychytenú knihu o financiách a hop! rečníme, kde leží naša bieda.
Raz ma pri Kostole Svätej trojice v snehovej víchrici zastavil známy, v tom čase silný bojovník za slovenské korene. „Prezraď mi kabalistické tajomstvá, aj ja chcem byť mudrc,“ povedal cez námrazu na fúzoch.
„Akože prezraď,“ a do úst mi šmarilo hrsť snehu, „všetky vieš aj ty, aj ľud. Napríklad, čo je hore, to je dole a naopak. Po našom: aký pán, taký krám, ryba smrdí od hlavy.“
Koreň sa urazil: „Vedel som, nepodelíš sa!“ Odšmýkali sme sa protismerom, ja dole k pošte a on hore do vilovej štvrte.
Ono riešiť, čo je hore, je bezpečnejšie. Meteor, čo sa blíži k zemi, jančenie amerického prezidenta, dejiny, vládnu krízu u bližších aj vzdialenejších susedov, arktický ľadovec, Donbas. Nech povieme, napíšeme alebo podpíšeme čokoľvek, neohrozíme sa. Naopak, mravný mejkap krášli lepšie ako drahý kozmetický salón. Vykonať netreba nič.
