Povedzme, že Richard Sulík plní mnohým predstavu o tom, čo pre nich znamenal november ’89. Že zmena režimu odstráni najmä neslobodu: Slovák bude môcť nakupovať, podnikať a cestovať.
Štát sa stiahne na nutné minimum základných služieb, ktoré občan využije, keď mu krachne biznis, priveľmi sa zamotá v ochutnávaní whisky alebo nedopatrením príde o byt. Vtedy zafunguje solidarita, kým sa činorodý občan neodrazí naspäť na rovné chodníčky.
Sloboda a solidarita Richarda Sulíka Čítajte Referendum o „zástrčkovom zákone“ - iniciačný akt SaS - prilákalo tých, ktorým sa zdala plošná platba za prijímač ako zvyškový kód socializmu. Kým naťahovačka Danka s Maďaričom o koncesie bola o tom, kto je ľudovejší, Sulík neapeloval na cenu. Čo som si nevybral, nechcem vidieť na svojom účte.
Možno hlúposť, ale dobre zacielená, pretože je v nej zabalená širšia symbolika toho, ako by mala spoločnosť fungovať. Z čoho nemám priamo ja alebo skupina, do ktorej sa počítam, osoh, je neželané. Dokonca sa dalo stupňovať rozčúlenie: vyciciava ma to, obmedzuje a utláča.
