Tarifa za prevádzkovanie systému je tá tmavá komora, kde sa skrývajú dotácie a iné netrhové platby, ktoré vláda namiesto rozpočtového financovania prehadzuje na účet spotrebiteľa. Reč je o tej vláde, ktorej predseda šíri bonmot, že „stabilné ceny energií sú silnou stránkou politiky Smeru“.

Len a len preto, aby napr. fosílie z hornej Nitry ešte dlho horeli, opäť hrozí, že tarifa sa zvýši a popredné poradie v EÚ v cene elektriny si Slovensko udrží.
Dá sa iste hromžiť aj na Brusel, ktorý forsíruje obnoviteľnú doktrínu, principiálne však je, že na rozdiel od ističovej aféry, kde sa rituálne zotne „nezávislý“ úradník, o prevádzkarovi systému nerozhoduje 10 rokov nik iný ako strana stabilných cien energií.
Keby nič, tak to, čo sa šíri spod poklopu ÚRSO, je dosť pre obraz, čo za vydarený bonmot šíri známy zabávač.