Autor je technik a spisovateľ
Kolujúce video ukazuje jesenný príhovor slovenského neonacistu svojim rovnako holohlavým a rovnako tupým kolegom vo Varšave. Vystúpenie pred údajne stopäťdesiattisícovým davom nášho mladého revolucionára nadchlo do tej miery, že nasadil svoj vrieskajúci hlas až do chrapotu.
Je to starý trik rečníkov, ktorí takto demonštrujú svoj záujem riešiť boľavé či vymyslené problémy. Takto rečnil Mussollini aj Hitler, svojím spôsobom učitelia.
Z vrešťania neonacistu sa veľa nedozvieme. Okrem vďaky bratom Poliakom za ich historické hrdinstvá a informácie, že aj Slováci idú robiť poriadky s nespratníkmi, tam nič nezaznelo.
Načo by aj. Dav neprišiel počúvať slová, dav chcel rev a ten si vypočul. A nechce počuť pravdu, pretože dav neonacistov chce slobodu na páchanie nahromadeného zla. Páchanie dobra ich nezaujíma, hoci sa zaštiťujú kresťanstvom.
Štátna moc sa opäť môže pýtať, prečo sa vzrušujeme, keď náš mladý nacista „nepovedal nič“. Zaiste, ale štátna moc sa prizerá aj tam, kde neonacisti rozprávajú, napríklad nad hrobmi iných nacistov, kopú do inak zmýšľajúcich mladých, otĺkajú im hlavy, špinia internet fašistickými symbolmi, nápismi, vyhrážkami smrťou.
