Po obrate vo Francúzsku, kde topiaceho sa Fillona strieda v role favorita Macron, sa z kĺbov vytáčajú aj istoty v Nemecku.
Socialisti, ktorí sa sedem rokov pozerali v prieskumoch – väčšinou z úctivej diaľky – na chrbty kresťanských demokratov, už s nimi bežia plece pri pleci. Zatiaľ v jednom meraní, v ďalších sa však nebezpečne približujú.
S kropiacim autom dorazil Martin Schulz, ktorý sa zniesol z Bruselu na domáce bidlo ako ten príslovečný fénix. Či senzačný impakt – vzostup o 10 percent – dlhoročného europolitika, na ktorého by to sotvakto povedal, vydrží, je otázne. Skutočnosť, že vystrelil ako alternatíva „nudnej“ Merkelovej, je však na zamyslenie hneď.
Nemecko bolo vždy kľúčové v európskej politike. Po Trumpovi, brexite a s prízrakom blondíny v Paríži sa však nemecká rola zhodnocuje až s fatálnymi kontúrami. A nie je jedno, či sa kancelár bude volať Schulz, alebo Merkelová. Ešte ani v prípade, že v povolebnej koalícii sa recyklujú CDU/CSU a SPD (vysoko najpravdepodobnejšie vyústenie).
Socialisti aj s vlastným ministrom zahraničných vecí síce rozhodnutia kancelárky vždy lojálne podporovali, ale často až po zvadách v koalícii. Rozdielne akcenty sa objavovali aj v otázkach najcitlivejšie sa dotýkajúcich strednej EÚ.
Výrazný posun aj vzhľadom na zmenené okolnosti by Schulz zrejme vniesol do východnej politiky Berlína. Lobistické tykadlo Kremľa (Gazpromu) Schröder má ako posledný kancelár SPD v strane stále veľa vplyvu. Realizoval ho úspešne aj cez Merkelovú (Nord Stream II), a ak sankcie za Ukrajinu dnes stoja na Nemecku, tak so Schulzom môžu ľahko padnúť, hoci v Donbase sa už dva roky tak nestrieľalo ako v týchto dňoch. Schulza veru nebude ani zaujímať, čo urobí so sankciami Trump.
Obávanú moru strednej Európy, rusko-nemecký pakt o delení vplyvov, čo straší s dezintegráciou Únie, rozptyľovala práve Merkelovej politika. S obráteným garde v Berlíne, ktoré zaručene prejaví menej trpezlivosti k excesom v Maďarsku (Fidesz je EPP, nie PES) a Poľsku, môže prísť veľký zvrat ešte o to skôr, že celá V4 – hlúpo a proti vlastnému vitálnemu záujmu – blokuje reformu Dublinu, čo je pre (nielen!) Nemecko celkom priorita.
Schulz ešte nie je vo dverách, iba na ceste, ale stredoeurópskym politikom by už mal ktosi pošepkať, že sú aj horšie veci než kvóty. Napríklad koncert mocností.
