Premiér V. Mečiar sa pokúša vydávať rozhodnutie summitu Európskej únie vo veci rozširovania EÚ za veľký diplomatický úspech Slovenska a prezentovať ho ako víťazstvo svojej politiky. Je pravda, že v Luxemburgu mohlo padnúť z hľadiska Slovenska aj horšie rozhodnutie, ktorým by bolo postavené na medzinárodný pranier a ktorým by sa pred ním úplne zabuchli európske dvere. To však neznamená, že nerealizovanie najhoršej z možných alternatív možno automaticky považovať za úspech. Formálne sa totiž začnú budúci rok rozhovory o rozšírení so všetkými uchádzačmi naraz, faktické rokovania o vstupe sa však budú týkať iba skupiny najlepšie pripravených krajín. A Slovensko je jedinou z postkomunistických krajín, ktorej integračné šance sa v priebehu ostatných rokov znížili. Začiatkom roku 1993 tvorili skupinu najperspektívnejších uchádzačov o členstvo v EÚ (i v NATO) Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko. ČR, Poľsko a Maďarsko v prvej skupine zostali, Slovinsko a Estónsko do nej postúpili, Bulharsko, Rumunsko, Litva a Lotyšsko boli a zostali v druhej skupine. Jedine Slovensko vypadlo z prvej skupiny do druhej.