PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Premiér na žatve.(Zdroj: SITA)

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice

Udalosti ako brexit, Trumpovo víťazstvo či dramatické prezidentské voľby v Rakúsku, ale aj blížiace sa voľby v Nemecku, vo Francúzsku a v Holandsku zapríčinili, že problematika populizmu sa za posledný rok dostala pod drobnohľad.

Populizmus sa tak stal jedným z najčastejšie skloňovaných výrazov v snahe ponúknuť správnu diagnostiku súčasnej politickej situácie. Ak ste si však mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ predstavuje populizmus radikalizáciu demokratického étosu.

Každý hovorí o populizme

Tento rok uplynie presne polstoročie od momentu, keď sa v Londýne na pôde tamojšej prestížnej univerzity London School of Economics and Political science uskutočnila vôbec prvá akademická konferencia o populizme, ktorá niesla názov Definovať populizmus.

Táto udalosť je vo všeobecnosti považovaná za začiatok odborných debát o tom, čo tento fenomén predstavuje. Hlavná prednáška, ktorá v rámci konferencie odznela,dostala výstižný názov: Každý hovorí o populizme, ale nikto ho nevie definovať.

Toto konštatovanie rozhodne stále platí na Slovensku, a to aj po päťdesiatich rokoch akademických diskusií o populizme vo svete.

Keď sa totiž u nás povie populizmus, väčšina ľudí si pod týmto slovom najčastejšie predstaví nezodpovedný štýl politiky, ktorý sa vyznačuje tým, že hovorí ľuďom to, čo chcú počuť prostredníctvom dávania nesplniteľných sľubov či ponúkania jednoduchých riešení na zložité problémy.

Inými slovami populizmus je v takomto ponímaní považovaný za synonymum pre demagógiu a voliči, ktorí takýmto klamstvám demagógov prepadnú, sú v tom lepšom prípade považovaní za naivných a v tom horšom za vyslovene hlúpych.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Označiť politika, ktorého nemáme radi, za populistu, nestačí

Demagógia nie je populizmus

S takýmto chápaním populizmu je však spojených niekoľko problémov. Tým prvým a najpodstatnejším je, že toto nie je populizmus.

Populisti síce môžu dávať svojim voličom nerealistické sľuby a ponúkať im jednoduché riešenia, avšak to môžu robiť aj tí politici, ktorí populistami nie sú. Demagógia totiž nie je to, čo robí populizmus populizmom.

Druhým problémom je, že takéto negatívne vnímanie populizmu z neho robí označenie, ktoré je často zneužívané v politickom boji, a to predovšetkým tými, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ako v nedávnom rozhovore poznamenal francúzsky politický teoretik Jacques Rancière, „termín populista je niečo, čo naši vládcovia využívajú na to, aby povedali, že oni sú tí v obraze, zatiaľ čo my zvyšní sme imbecili“.

Rozdelená spoločnosť

Pokiaľ ide o odborné chápanie populizmu, to sa od toho laického líši. Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platná definícia populizmu, v posledných rokoch možno medzi akademikmi venujúcimi sa tejto problematike nachádzať pomerne vysokú mieru konsenzu ohľadom toho, čo populizmus predstavuje.

Väčšina z nich sa zhoduje, že populizmus je agendou, podľa ktorej je spoločnosť od základu rozdelená na dve hlavné skupiny. Tú prvú predstavujú zlé elity a tú druhú ľud, ktorý je dobrý a z toho dôvodu by mal mať v rukách moc.

Porozumenie tomu, čo predstavuje „ľud“, je základom k pochopeniu populizmu ako takého. Svedčí o tom aj to, že samotný termín populizmus je odvodený od latinského slova populus, ktoré v preklade neznamená nič iné ako ľud.

Čo je však tento „ľud“? Podľa Ernesta Laclaua, jedného z najvýznamnejších teoretikov populizmu, spočíva populizmus v konštruovaní kolektívnych identít. V prípade „ľudu“ tak ide o predstavu vytváranú samotnými populistami, ktorí keď tvrdia, že hovoria v jeho mene, tak ho tým zároveň privolávajú k životu.

„Ľud“ tak nepredstavuje niečo dané a fixné, práve naopak, je neustále formovanou fikciou, ktorá je podľa populistov obdarená morálnymi kvalitami, čo z nej robí atraktívnu kategóriu, s ktorou je ľahké sa identifikovať.

Veď kto si o sebe nemyslí, že je súčasťou „slušných ľudí“?

Na to, aby však bolo možné efektívne vytvárať takéto kolektívne identity, je zároveň potrebné ich proti niečomu vymedziť. Inými slovami, za účelom vzájomnej súdržnosti musia mať svojho nepriateľa, ktorý má na nich páchať krivdu.

Týmto nepriateľom sú predovšetkým takzvané elity, ktoré sú vnímané negatívne ako zapredané, skorumpované alebo nezaujímajúce sa, či nechápajúce problémy obyčajných ľudí.

Nemusia však medzi ne patriť len politici, ako sa možno mnohí domnievajú, ale aj rôzni známi podnikatelia, banky, intelektuáli, novinári či obyvatelia hlavných miest. Jedným slovom, tí viac privilegovaní. Jednotlivé tieto skupiny potom spoluvytvárajú v očiach populistov jednoliaty celok predstavujúci establišment, ktorý nielenže ignoruje potreby „ľudu“, ale zároveň pracuje proti jeho záujmom.

Jediným skutočným reprezentantom „ľudu“ sú tak podľa populistov len oni samotní.

Populizmus a demokracia? Je to komplikované

Najviac záujmu a otáznikov vyvoláva populizmus vo vzťahu k demokracii. Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že populizmus je pre demokraciu cudzorodý a nepriateľsky element, ktorý ju ohrozuje.

Skutočnosť je však taká, že na rozdiel od extrémizmu, ktorý je zo zásady protidemokratický, ak by bol populizmus vo vzťahu s demokraciou na facebooku, zrejme by si do kolónky uviedli: je to komplikované. Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ je populizmus totiž v úplnom súlade s chápaním demokracie ako „vlády ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud“.

Dokonca možno povedať, že predstavuje radikalizáciu tohto demokratického étosu.

Označenie, ktoré sa však populizmu rozhodne nedá prisúdiť, je prívlastok liberálny. Je to z toho dôvodu, že kým pre liberála je spoločnosť pluralitná, teda zložená z množstva rozličných skupín s rôznymi záujmami, v očiach populistu je spoločnosť jednoliata, tvorená „ľudom“.

Grécky politológ Takis Pappas tak označuje populizmus za demokratický antiliberalizmus a Cas Mudde o ňom tvrdí, že je neliberálnodemokratickou odpoveďou na nedemokratické tendencie liberalizmu. Prečo?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4U8J na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4U8J na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 552
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 931
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 105
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 302
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 394
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 888
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 847
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 826
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 735
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 438

Téma: Koaličná kríza SNS a SMER (2017)


Článok je zaradený aj do ďalších tém Robert Fico, Andrej Kiska, Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

November nemôže za to, ako sme premárnili 28 rokov

Dvadsaťosem rokov po 17. novembri tragicky zaostávame za krajinami, ku ktorým sme sa chceli priblížiť.