PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Premiér na žatve.(Zdroj: SITA)

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice

Udalosti ako brexit, Trumpovo víťazstvo či dramatické prezidentské voľby v Rakúsku, ale aj blížiace sa voľby v Nemecku, vo Francúzsku a v Holandsku zapríčinili, že problematika populizmu sa za posledný rok dostala pod drobnohľad.

Populizmus sa tak stal jedným z najčastejšie skloňovaných výrazov v snahe ponúknuť správnu diagnostiku súčasnej politickej situácie. Ak ste si však mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ predstavuje populizmus radikalizáciu demokratického étosu.

Každý hovorí o populizme

Tento rok uplynie presne polstoročie od momentu, keď sa v Londýne na pôde tamojšej prestížnej univerzity London School of Economics and Political science uskutočnila vôbec prvá akademická konferencia o populizme, ktorá niesla názov Definovať populizmus.

Táto udalosť je vo všeobecnosti považovaná za začiatok odborných debát o tom, čo tento fenomén predstavuje. Hlavná prednáška, ktorá v rámci konferencie odznela,dostala výstižný názov: Každý hovorí o populizme, ale nikto ho nevie definovať.

Toto konštatovanie rozhodne stále platí na Slovensku, a to aj po päťdesiatich rokoch akademických diskusií o populizme vo svete.

Keď sa totiž u nás povie populizmus, väčšina ľudí si pod týmto slovom najčastejšie predstaví nezodpovedný štýl politiky, ktorý sa vyznačuje tým, že hovorí ľuďom to, čo chcú počuť prostredníctvom dávania nesplniteľných sľubov či ponúkania jednoduchých riešení na zložité problémy.

Inými slovami populizmus je v takomto ponímaní považovaný za synonymum pre demagógiu a voliči, ktorí takýmto klamstvám demagógov prepadnú, sú v tom lepšom prípade považovaní za naivných a v tom horšom za vyslovene hlúpych.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Označiť politika, ktorého nemáme radi, za populistu, nestačí

Demagógia nie je populizmus

S takýmto chápaním populizmu je však spojených niekoľko problémov. Tým prvým a najpodstatnejším je, že toto nie je populizmus.

Populisti síce môžu dávať svojim voličom nerealistické sľuby a ponúkať im jednoduché riešenia, avšak to môžu robiť aj tí politici, ktorí populistami nie sú. Demagógia totiž nie je to, čo robí populizmus populizmom.

Druhým problémom je, že takéto negatívne vnímanie populizmu z neho robí označenie, ktoré je často zneužívané v politickom boji, a to predovšetkým tými, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ako v nedávnom rozhovore poznamenal francúzsky politický teoretik Jacques Rancière, „termín populista je niečo, čo naši vládcovia využívajú na to, aby povedali, že oni sú tí v obraze, zatiaľ čo my zvyšní sme imbecili“.

Rozdelená spoločnosť

Pokiaľ ide o odborné chápanie populizmu, to sa od toho laického líši. Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platná definícia populizmu, v posledných rokoch možno medzi akademikmi venujúcimi sa tejto problematike nachádzať pomerne vysokú mieru konsenzu ohľadom toho, čo populizmus predstavuje.

Väčšina z nich sa zhoduje, že populizmus je agendou, podľa ktorej je spoločnosť od základu rozdelená na dve hlavné skupiny. Tú prvú predstavujú zlé elity a tú druhú ľud, ktorý je dobrý a z toho dôvodu by mal mať v rukách moc.

Porozumenie tomu, čo predstavuje „ľud“, je základom k pochopeniu populizmu ako takého. Svedčí o tom aj to, že samotný termín populizmus je odvodený od latinského slova populus, ktoré v preklade neznamená nič iné ako ľud.

Čo je však tento „ľud“? Podľa Ernesta Laclaua, jedného z najvýznamnejších teoretikov populizmu, spočíva populizmus v konštruovaní kolektívnych identít. V prípade „ľudu“ tak ide o predstavu vytváranú samotnými populistami, ktorí keď tvrdia, že hovoria v jeho mene, tak ho tým zároveň privolávajú k životu.

„Ľud“ tak nepredstavuje niečo dané a fixné, práve naopak, je neustále formovanou fikciou, ktorá je podľa populistov obdarená morálnymi kvalitami, čo z nej robí atraktívnu kategóriu, s ktorou je ľahké sa identifikovať.

Veď kto si o sebe nemyslí, že je súčasťou „slušných ľudí“?

Na to, aby však bolo možné efektívne vytvárať takéto kolektívne identity, je zároveň potrebné ich proti niečomu vymedziť. Inými slovami, za účelom vzájomnej súdržnosti musia mať svojho nepriateľa, ktorý má na nich páchať krivdu.

Týmto nepriateľom sú predovšetkým takzvané elity, ktoré sú vnímané negatívne ako zapredané, skorumpované alebo nezaujímajúce sa, či nechápajúce problémy obyčajných ľudí.

Nemusia však medzi ne patriť len politici, ako sa možno mnohí domnievajú, ale aj rôzni známi podnikatelia, banky, intelektuáli, novinári či obyvatelia hlavných miest. Jedným slovom, tí viac privilegovaní. Jednotlivé tieto skupiny potom spoluvytvárajú v očiach populistov jednoliaty celok predstavujúci establišment, ktorý nielenže ignoruje potreby „ľudu“, ale zároveň pracuje proti jeho záujmom.

Jediným skutočným reprezentantom „ľudu“ sú tak podľa populistov len oni samotní.

Populizmus a demokracia? Je to komplikované

Najviac záujmu a otáznikov vyvoláva populizmus vo vzťahu k demokracii. Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že populizmus je pre demokraciu cudzorodý a nepriateľsky element, ktorý ju ohrozuje.

Skutočnosť je však taká, že na rozdiel od extrémizmu, ktorý je zo zásady protidemokratický, ak by bol populizmus vo vzťahu s demokraciou na facebooku, zrejme by si do kolónky uviedli: je to komplikované. Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ je populizmus totiž v úplnom súlade s chápaním demokracie ako „vlády ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud“.

Dokonca možno povedať, že predstavuje radikalizáciu tohto demokratického étosu.

Označenie, ktoré sa však populizmu rozhodne nedá prisúdiť, je prívlastok liberálny. Je to z toho dôvodu, že kým pre liberála je spoločnosť pluralitná, teda zložená z množstva rozličných skupín s rôznymi záujmami, v očiach populistu je spoločnosť jednoliata, tvorená „ľudom“.

Grécky politológ Takis Pappas tak označuje populizmus za demokratický antiliberalizmus a Cas Mudde o ňom tvrdí, že je neliberálnodemokratickou odpoveďou na nedemokratické tendencie liberalizmu. Prečo?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 418
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 330
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 340
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 032
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 986
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 147
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 010
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 568
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 886
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 565

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Schutza

Štát by nemal byť riadený bájkami o skvelom kubánskom zdravotníctve

Fico po návrate z Havany zvestoval, že s Castrom sa dohodli na deblokácii kubánskeho dlhu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Ako Maďari prišli o hry

Vládna propaganda totiž komunikovala hry 2024 v Budapešti ako dlhodobú nosnú agendu, čoby dôkaz rozkvetu a napredovania krajiny za vlád Fideszu.

Súperiaci vlastenci (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Rozprávkový dom, červený trpaslík a liberálny dvor (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne, a smietkou ten, ktorý dnes a denne o krajine rozhoduje?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop