PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Premiér na žatve.(Zdroj: SITA)

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice

Udalosti ako brexit, Trumpovo víťazstvo či dramatické prezidentské voľby v Rakúsku, ale aj blížiace sa voľby v Nemecku, vo Francúzsku a v Holandsku zapríčinili, že problematika populizmu sa za posledný rok dostala pod drobnohľad.

Populizmus sa tak stal jedným z najčastejšie skloňovaných výrazov v snahe ponúknuť správnu diagnostiku súčasnej politickej situácie. Ak ste si však mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ predstavuje populizmus radikalizáciu demokratického étosu.

Každý hovorí o populizme

Tento rok uplynie presne polstoročie od momentu, keď sa v Londýne na pôde tamojšej prestížnej univerzity London School of Economics and Political science uskutočnila vôbec prvá akademická konferencia o populizme, ktorá niesla názov Definovať populizmus.

Táto udalosť je vo všeobecnosti považovaná za začiatok odborných debát o tom, čo tento fenomén predstavuje. Hlavná prednáška, ktorá v rámci konferencie odznela,dostala výstižný názov: Každý hovorí o populizme, ale nikto ho nevie definovať.

Toto konštatovanie rozhodne stále platí na Slovensku, a to aj po päťdesiatich rokoch akademických diskusií o populizme vo svete.

Keď sa totiž u nás povie populizmus, väčšina ľudí si pod týmto slovom najčastejšie predstaví nezodpovedný štýl politiky, ktorý sa vyznačuje tým, že hovorí ľuďom to, čo chcú počuť prostredníctvom dávania nesplniteľných sľubov či ponúkania jednoduchých riešení na zložité problémy.

Inými slovami populizmus je v takomto ponímaní považovaný za synonymum pre demagógiu a voliči, ktorí takýmto klamstvám demagógov prepadnú, sú v tom lepšom prípade považovaní za naivných a v tom horšom za vyslovene hlúpych.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Označiť politika, ktorého nemáme radi, za populistu, nestačí

Demagógia nie je populizmus

S takýmto chápaním populizmu je však spojených niekoľko problémov. Tým prvým a najpodstatnejším je, že toto nie je populizmus.

Populisti síce môžu dávať svojim voličom nerealistické sľuby a ponúkať im jednoduché riešenia, avšak to môžu robiť aj tí politici, ktorí populistami nie sú. Demagógia totiž nie je to, čo robí populizmus populizmom.

Druhým problémom je, že takéto negatívne vnímanie populizmu z neho robí označenie, ktoré je často zneužívané v politickom boji, a to predovšetkým tými, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ako v nedávnom rozhovore poznamenal francúzsky politický teoretik Jacques Rancière, „termín populista je niečo, čo naši vládcovia využívajú na to, aby povedali, že oni sú tí v obraze, zatiaľ čo my zvyšní sme imbecili“.

Rozdelená spoločnosť

Pokiaľ ide o odborné chápanie populizmu, to sa od toho laického líši. Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platná definícia populizmu, v posledných rokoch možno medzi akademikmi venujúcimi sa tejto problematike nachádzať pomerne vysokú mieru konsenzu ohľadom toho, čo populizmus predstavuje.

Väčšina z nich sa zhoduje, že populizmus je agendou, podľa ktorej je spoločnosť od základu rozdelená na dve hlavné skupiny. Tú prvú predstavujú zlé elity a tú druhú ľud, ktorý je dobrý a z toho dôvodu by mal mať v rukách moc.

Porozumenie tomu, čo predstavuje „ľud“, je základom k pochopeniu populizmu ako takého. Svedčí o tom aj to, že samotný termín populizmus je odvodený od latinského slova populus, ktoré v preklade neznamená nič iné ako ľud.

Čo je však tento „ľud“? Podľa Ernesta Laclaua, jedného z najvýznamnejších teoretikov populizmu, spočíva populizmus v konštruovaní kolektívnych identít. V prípade „ľudu“ tak ide o predstavu vytváranú samotnými populistami, ktorí keď tvrdia, že hovoria v jeho mene, tak ho tým zároveň privolávajú k životu.

„Ľud“ tak nepredstavuje niečo dané a fixné, práve naopak, je neustále formovanou fikciou, ktorá je podľa populistov obdarená morálnymi kvalitami, čo z nej robí atraktívnu kategóriu, s ktorou je ľahké sa identifikovať.

Veď kto si o sebe nemyslí, že je súčasťou „slušných ľudí“?

Na to, aby však bolo možné efektívne vytvárať takéto kolektívne identity, je zároveň potrebné ich proti niečomu vymedziť. Inými slovami, za účelom vzájomnej súdržnosti musia mať svojho nepriateľa, ktorý má na nich páchať krivdu.

Týmto nepriateľom sú predovšetkým takzvané elity, ktoré sú vnímané negatívne ako zapredané, skorumpované alebo nezaujímajúce sa, či nechápajúce problémy obyčajných ľudí.

Nemusia však medzi ne patriť len politici, ako sa možno mnohí domnievajú, ale aj rôzni známi podnikatelia, banky, intelektuáli, novinári či obyvatelia hlavných miest. Jedným slovom, tí viac privilegovaní. Jednotlivé tieto skupiny potom spoluvytvárajú v očiach populistov jednoliaty celok predstavujúci establišment, ktorý nielenže ignoruje potreby „ľudu“, ale zároveň pracuje proti jeho záujmom.

Jediným skutočným reprezentantom „ľudu“ sú tak podľa populistov len oni samotní.

Populizmus a demokracia? Je to komplikované

Najviac záujmu a otáznikov vyvoláva populizmus vo vzťahu k demokracii. Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že populizmus je pre demokraciu cudzorodý a nepriateľsky element, ktorý ju ohrozuje.

Skutočnosť je však taká, že na rozdiel od extrémizmu, ktorý je zo zásady protidemokratický, ak by bol populizmus vo vzťahu s demokraciou na facebooku, zrejme by si do kolónky uviedli: je to komplikované. Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ je populizmus totiž v úplnom súlade s chápaním demokracie ako „vlády ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud“.

Dokonca možno povedať, že predstavuje radikalizáciu tohto demokratického étosu.

Označenie, ktoré sa však populizmu rozhodne nedá prisúdiť, je prívlastok liberálny. Je to z toho dôvodu, že kým pre liberála je spoločnosť pluralitná, teda zložená z množstva rozličných skupín s rôznymi záujmami, v očiach populistu je spoločnosť jednoliata, tvorená „ľudom“.

Grécky politológ Takis Pappas tak označuje populizmus za demokratický antiliberalizmus a Cas Mudde o ňom tvrdí, že je neliberálnodemokratickou odpoveďou na nedemokratické tendencie liberalizmu. Prečo?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  2. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  3. Zábavný aj sebavedomý
  4. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  5. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  6. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  7. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  8. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  9. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu
  10. Testovanie elektrobicyklov v košickom Cassovare
  1. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  2. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  3. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  4. S Kulinariom chutí jar lepšie!
  5. Výstavisko Agrokomplex opäť plné poľnohospodárskej techniky
  6. Udelenie akreditácie (certifikátu) pre Aktuárstvo na EU v BA
  7. Vzorový byt v projekte Nobelova
  8. Do ankety Slovenka roka 2017 je nominovaná aj Adriana Kolesárová
  9. Pripomenuli si Svetový deň vody 2017
  10. Vlastníci bytov sa zatiaľ požiarnym zábranám vyhýbajú
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 21 830
  2. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 7 327
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 5 956
  4. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 320
  5. Gamifikácia: Nový hit v učení finančnej gramotnosti na ZŠ 3 494
  6. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 180
  7. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 157
  8. Testovanie elektrobicyklov v košickom Cassovare 3 038
  9. Zábavný aj sebavedomý 2 850
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 734

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Šéf Orangeu: Pre roaming môžu zdražieť domáce hovory a dáta

Európska komisia začala pred niekoľkými rokmi tvrdo regulovať ceny roamingu

DOMOV

Bašternákovi pomáha pomalosť prokuratúry, sťahuje sa z vlastných firiem

Zo siedmich prípadov podnikateľa sú živé už len tri. Podozrenia týkajúce sa jeho majetku sa riešia podľa deravého zákona.

KOMENTÁRE

Len zmeny v školstve nás odklonia z cesty do pekiel

Nevzdelaná spoločnosť sa nedá spravovať.

Neprehliadnite tiež

O čom hovorí Plavčanov dokument

Ambícia je zrejmá: to, čo teraz robia len niektoré školy a najzapálenejší učitelia, premeniť na vlastnosť vzdelávacieho systému.

Leninova múdrosť po novom (Vico)

Vzdelávacia karikatúra Fedora Vica na piatok

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pred cestou do Ríma

Viacrýchlostná budúcnosť je proti koži celého Visegrádu. Spoločný menovateľ preferencie národného záujmu sa tu zráža s chmúrnou víziou druhoradého členstva.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Mečiarov kolaterál, údolie psychopatov a veľmajster Zeman

Ku kolaterálnym škodám neznámeho rozsahu môže viesť aj veľký právnický konsenzus, že 90 poslancov môže všetko.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop