PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Premiér na žatve.(Zdroj: SITA)

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice

Udalosti ako brexit, Trumpovo víťazstvo či dramatické prezidentské voľby v Rakúsku, ale aj blížiace sa voľby v Nemecku, vo Francúzsku a v Holandsku zapríčinili, že problematika populizmu sa za posledný rok dostala pod drobnohľad.

Populizmus sa tak stal jedným z najčastejšie skloňovaných výrazov v snahe ponúknuť správnu diagnostiku súčasnej politickej situácie. Ak ste si však mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

Článok pokračuje pod video reklamou

Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ predstavuje populizmus radikalizáciu demokratického étosu.

Každý hovorí o populizme

Tento rok uplynie presne polstoročie od momentu, keď sa v Londýne na pôde tamojšej prestížnej univerzity London School of Economics and Political science uskutočnila vôbec prvá akademická konferencia o populizme, ktorá niesla názov Definovať populizmus.

Táto udalosť je vo všeobecnosti považovaná za začiatok odborných debát o tom, čo tento fenomén predstavuje. Hlavná prednáška, ktorá v rámci konferencie odznela,dostala výstižný názov: Každý hovorí o populizme, ale nikto ho nevie definovať.

Toto konštatovanie rozhodne stále platí na Slovensku, a to aj po päťdesiatich rokoch akademických diskusií o populizme vo svete.

Keď sa totiž u nás povie populizmus, väčšina ľudí si pod týmto slovom najčastejšie predstaví nezodpovedný štýl politiky, ktorý sa vyznačuje tým, že hovorí ľuďom to, čo chcú počuť prostredníctvom dávania nesplniteľných sľubov či ponúkania jednoduchých riešení na zložité problémy.

Inými slovami populizmus je v takomto ponímaní považovaný za synonymum pre demagógiu a voliči, ktorí takýmto klamstvám demagógov prepadnú, sú v tom lepšom prípade považovaní za naivných a v tom horšom za vyslovene hlúpych.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Označiť politika, ktorého nemáme radi, za populistu, nestačí

Demagógia nie je populizmus

S takýmto chápaním populizmu je však spojených niekoľko problémov. Tým prvým a najpodstatnejším je, že toto nie je populizmus.

Populisti síce môžu dávať svojim voličom nerealistické sľuby a ponúkať im jednoduché riešenia, avšak to môžu robiť aj tí politici, ktorí populistami nie sú. Demagógia totiž nie je to, čo robí populizmus populizmom.

Druhým problémom je, že takéto negatívne vnímanie populizmu z neho robí označenie, ktoré je často zneužívané v politickom boji, a to predovšetkým tými, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ako v nedávnom rozhovore poznamenal francúzsky politický teoretik Jacques Rancière, „termín populista je niečo, čo naši vládcovia využívajú na to, aby povedali, že oni sú tí v obraze, zatiaľ čo my zvyšní sme imbecili“.

Rozdelená spoločnosť

Pokiaľ ide o odborné chápanie populizmu, to sa od toho laického líši. Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platná definícia populizmu, v posledných rokoch možno medzi akademikmi venujúcimi sa tejto problematike nachádzať pomerne vysokú mieru konsenzu ohľadom toho, čo populizmus predstavuje.

Väčšina z nich sa zhoduje, že populizmus je agendou, podľa ktorej je spoločnosť od základu rozdelená na dve hlavné skupiny. Tú prvú predstavujú zlé elity a tú druhú ľud, ktorý je dobrý a z toho dôvodu by mal mať v rukách moc.

Porozumenie tomu, čo predstavuje „ľud“, je základom k pochopeniu populizmu ako takého. Svedčí o tom aj to, že samotný termín populizmus je odvodený od latinského slova populus, ktoré v preklade neznamená nič iné ako ľud.

Čo je však tento „ľud“? Podľa Ernesta Laclaua, jedného z najvýznamnejších teoretikov populizmu, spočíva populizmus v konštruovaní kolektívnych identít. V prípade „ľudu“ tak ide o predstavu vytváranú samotnými populistami, ktorí keď tvrdia, že hovoria v jeho mene, tak ho tým zároveň privolávajú k životu.

„Ľud“ tak nepredstavuje niečo dané a fixné, práve naopak, je neustále formovanou fikciou, ktorá je podľa populistov obdarená morálnymi kvalitami, čo z nej robí atraktívnu kategóriu, s ktorou je ľahké sa identifikovať.

Veď kto si o sebe nemyslí, že je súčasťou „slušných ľudí“?

Na to, aby však bolo možné efektívne vytvárať takéto kolektívne identity, je zároveň potrebné ich proti niečomu vymedziť. Inými slovami, za účelom vzájomnej súdržnosti musia mať svojho nepriateľa, ktorý má na nich páchať krivdu.

Týmto nepriateľom sú predovšetkým takzvané elity, ktoré sú vnímané negatívne ako zapredané, skorumpované alebo nezaujímajúce sa, či nechápajúce problémy obyčajných ľudí.

Nemusia však medzi ne patriť len politici, ako sa možno mnohí domnievajú, ale aj rôzni známi podnikatelia, banky, intelektuáli, novinári či obyvatelia hlavných miest. Jedným slovom, tí viac privilegovaní. Jednotlivé tieto skupiny potom spoluvytvárajú v očiach populistov jednoliaty celok predstavujúci establišment, ktorý nielenže ignoruje potreby „ľudu“, ale zároveň pracuje proti jeho záujmom.

Jediným skutočným reprezentantom „ľudu“ sú tak podľa populistov len oni samotní.

Populizmus a demokracia? Je to komplikované

Najviac záujmu a otáznikov vyvoláva populizmus vo vzťahu k demokracii. Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že populizmus je pre demokraciu cudzorodý a nepriateľsky element, ktorý ju ohrozuje.

Skutočnosť je však taká, že na rozdiel od extrémizmu, ktorý je zo zásady protidemokratický, ak by bol populizmus vo vzťahu s demokraciou na facebooku, zrejme by si do kolónky uviedli: je to komplikované. Odvolávaním sa na ideu vlády „ľudu“ je populizmus totiž v úplnom súlade s chápaním demokracie ako „vlády ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud“.

Dokonca možno povedať, že predstavuje radikalizáciu tohto demokratického étosu.

Označenie, ktoré sa však populizmu rozhodne nedá prisúdiť, je prívlastok liberálny. Je to z toho dôvodu, že kým pre liberála je spoločnosť pluralitná, teda zložená z množstva rozličných skupín s rôznymi záujmami, v očiach populistu je spoločnosť jednoliata, tvorená „ľudom“.

Grécky politológ Takis Pappas tak označuje populizmus za demokratický antiliberalizmus a Cas Mudde o ňom tvrdí, že je neliberálnodemokratickou odpoveďou na nedemokratické tendencie liberalizmu. Prečo?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4U8J na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4U8J na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. NBS od leta opäť sprísňuje hypotéky. Viete čo vás čaká?
  2. Atos a Google Cloud nadviazali globálne partnerstvo
  3. Za palivo Shell BMW domov
  4. Košice majú svoju prvú Kozlovnu s najdlhším výčapom
  5. V špeciálnom kole sú vyčlenené 4 milióny € pre kotly a čerpadlá
  6. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  7. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  8. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  9. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  10. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov
  1. Atos a Google Cloud nadviazali globálne partnerstvo
  2. Košice majú svoju prvú Kozlovnu s najdlhším výčapom
  3. Plynové kondenzačné kotly IMMERGAS „šité na mieru“
  4. V špeciálnom kole sú vyčlenené 4 milióny € pre kotly a čerpadlá
  5. NBS od leta opäť sprísňuje hypotéky. Viete čo vás čaká?
  6. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  7. Naše finančné družstvo zveľaďuje svoje aktíva
  8. Obchodník roka: Najvyššie ocenenie si piatykrát odnáša Martinus
  9. Za palivo Shell BMW domov
  10. Shell ponúkne najrýchlejšie dobíjanie elektromobilov v Európe
  1. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 22 269
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 17 419
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 071
  4. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 713
  5. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko 7 199
  6. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 6 845
  7. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov 5 202
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 4 294
  9. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú 3 498
  10. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien 3 307

Téma: Koaličná kríza SNS a SMER (2017)


Článok je zaradený aj do ďalších tém Robert Fico, Andrej Kiska, Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Snem Smeru: Fico opäť útočil na Kisku, aktivistov i médiá

Delegáti odštartovali snem hymnou a minútou ticha za Pašku.

KOMENTÁRE

Smer v kríze? Prečo strana tak náhle zvolala snem

Záhady pracovného snemu.

DOMOV

Začali hlásiť potraty cudziniek, stúpli takmer päťstonásobne

Mediklinik z Levíc začal zverejňovať počet potratov, ktoré urobil Poľkám.

Neprehliadnite tiež

Javorový list Toma Nicholsona

Desať mŕtvych – ale mohlo byť horšie

Za pondelňajším útokom v Toronte nebol, ako sa mnohí obávali, náboženský či politický terorizmus.

Komentár Petra Schutza

Záhady pracovného snemu

Keby to malo byť o mediálnej reklame, neuzavreli by tú svoju Papierničku pred novinármi.

Autorská strana Petra Schutza

Macron, Wenger, Forman, Saková a Chmelár

Po Dankovi je Chmelár ďalší model, na ktorom si spravodajská televízia cvičí „zásah“ do publika.

komentár petra tkačenka

Feminista ženy nešetrí

Ženy nepotrebujú dostať ôsmeho marca kvietok a oplzlý vtip, ale rovnosť, moc s ňou už príde sama.

Píše Michal Kaliňák

Politické škriepky neponúkajú riešenia

Útoky na politických súperov so sebou zákonite prinášajú rast nedôvery k politike ako takej, k verejnej službe.