Vraj je vyhostenie Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti ďalšou položkou na Orbánovom nákupnom zozname neliberálnej demokracie. Koho to prekvapilo najmenej, sú absolventi tejto univerzity. Autorka komentára sa počíta medzi nich.
George Soros – netreba predstavovať, zbytočné obhajovať – sa po stroskotaní bratislavských plánov a odchode univerzity z Prahy obrátil na Budapešť, vtedy svetácku a otvorenú nápadu univerzitu dôstojne „ubytovať“. O viac ako desaťročie neskôr čelil podobným problémom ako v mečiarovskej Bratislave.
Nacionalizmus, ktorý univerzita programovo teoretizovala a svojou podstatou kritizovala, mal však tentoraz iné súvislosti. Už to nebolo len o lokálnom vodcovi, ale aj o Trumpovi, keďže univerzita je rozkročená medzi maďarskou a americkou akreditáciou. Mraky sa stiahli z oboch strán Atlantiku.

Už v polovici minulého desaťročia na námestiach cvičili polovojenské oddiely pripomínajúce uniformami a zástavami vojnové Maďarsko. Pri väčších demonštráciách, napríklad stretnutí európskych krajne pravicových síl, kde rečnili aj Francúzi z Le Penovej strany, dostávali študenti e-mail, aby boli opatrní či zostali doma.
Terčom totiž mohli byť farební študenti aj študenti hovoriaci „jazykmi Trianonu“, teda štátov, kde žije maďarská menšina, na ktorú si národovci robili nárok. A, samozrejme, samotná sorosovská inštitúcia, ktorá obhajovala myšlienku otvorenej spoločnosti.
Tá sa síce stala synonymom neoliberálnej globalizácie, čo sa vášnivo kritizovalo aj vnútri školy, no jej podstata bola inde. Vo vytvorení spoločnosti kontrastujúcej s totalitami a imúnnej voči nim aj vďaka vzdelaniu. Mala to byť utópia made in stredná Európa.