AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Ako žil a zomrel donecký rebel Givi

Podozrivé sú ruské aj ukrajinské tajné služby, ale aj Giviho spolubojovníci.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP.)

Autorka je redaktorkou SME a Lidových novin

S tál, fajčil a vedel, že vyzerá ako hrdina z amerického filmu. Každý pohyb, každé gesto robil s rozmyslom, na efekt, ako keby si ho nacvičoval pred zrkadlom.

Michail Tolstych, známejší ako Givi, bol nepochybne krásavec.

Drsný, taký, akého ženy milujú a kvôli ktorým preplačú nejeden vankúš. "Na front?" Pozdvihol obočie a prehodil si "cigáro" do druhého kútika. Reagoval tak na moju prosbu, či by ma nevzal pozrieť sa, ako "jeho chlapci" bojujú proti "ukrajinskej junte".

"Tak zajtra... Možno." Nasadol do auta, jeho pobočníci ako cvičení akrobati skočili na svoje miesta vo vozidle.

V roku 2015 pri príležitosti osláv víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne Pošta Donbasu vydala prvú vlastnú známku - boli na nej dve tváre: Michaila "Giviho" Tolstycha a Arsena "Motorolu" Pavlova.

Druhý deň ma k nemu nepustili. "Givi? Neprijíma," hovorili ochrancovia jeho pokoja. Bol zaživa legendou, vytvoril okolo seba neuveriteľne nadutú auru, hovel si v tom, ako za ním novinári doliezali, aby stvárnili jeho životopis.

Teraz je mŕtvy.

Givi je jedným z radu. Za posledné dva roky bolo podľa servera cenzor.net a ruských médií aj sociálnych sietí v Donbase zabitých mimo poľa boja sedemnásť významných separatistov.

Ani jeden však nepadol v prednej línii. Všetci sa stali obeťou atentátu. U seba doma, v aute, v kancelárii, v hlbokom tyle.

Kto a prečo ich likviduje a akí títo hrdinovia skutočne sú?

Krušné detstvo a kriminál

Michail Tolstych mal 36 rokov. Velil práporu Somali, ktorý v Kyjeve pokladali za teroristickú skupinu. A 8. februára o šiestej hodine dvanástej minúte ráno miestneho času sa Givi vo svojej kancelárii v obci Makejevka, mimo dostrelu, pripravoval na ďalší deň.

Plameň, ktorý vyšľahol zo špeciálnej ruskej zbrane šmel, ho zastihol úplne nepripraveného. Zrejme sa ani nestačil zľaknúť. Usmažil sa v okamihu a takmer bezbolestne.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Väčšina poľných veliteľov, ktorých som stretla na čečenských, tadžických, afganských frontoch i v Donbase a ktorí dosiahli ohlas aj nesmrteľnú povesť, má zopár vecí spoločných - krušné detstvo, chudobu, kriminál, problémy so ženami, s otcom, narcizmus, nerealizované ambície, talent a inteligenciu, ale premárnené možnosti v mladosti.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Kríza na Ukrajine


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?

Neprehliadnite tiež

Vraj sme fašisti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

STĹPČEK JAKUBA FILA

Plán pre fašistov už majú, chýba však plán pre krajinu

Je zbytočné hovoriť o základoch hrádze, keď máme polia plné vody, rovnako ako máme fašistov a ich voličov plné ulice.

PÍŠE EMÍLIA SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ

Ako vyberáme ľudí na riadiace posty

Kultúra funkcií je tak jedným z faktorov, ktorý vplýva na to, kto má záujem o verejné funkcie, čo nemusí vôbec súvisieť s tým, či na to reálne má a či ho to vôbec baví.

KNIHA TÝŽDŇA

Pogodowitz sa vracia domov nespoznaný

Manipulátor a filantrop v jednom sa vo vzťahu k rodisku stáva niekým medzi bohom, nadčlovekom a hrdinom vernoviek.