Už dlho hovoríme, že vyslovovanie nedôvery premiérovi je mimoriadny inštitút, ktorý by si opozície mali šetriť na výnimočné situácie. Inak zdevalvuje a vyprázdni sa, čo je proces, ktorý sa dlhodobo deje.
Výsledok je, že ak ktosi zvolá – a je jedno, či Matovič, či iná mátoha - že „odvolávame Fica“, smeje sa ešte i tá časť národa, ktorá inak považuje Smer-SNS-Híd za hrb na tele Slovenska.
Pocit krivdy, že Danko prerušil schôdzu z nesprávneho dôvodu nesprávneho výkladu nesprávneho rokovacieho poriadku, je málo aj na poznámku pod čiarou. Nad ňou môže byť debata, či fakturačný chaos ÚRSO je dostatočný dôvod, aby padala vláda, ktorá škandál aj šéfa úradu napokon „upratala“.

Na pohľad jasnú odpoveď, že nie je, relativizuje viac vecí. Či už „nezávislosť“ ÚRSO, ktorú kauza skarikovala až do brutálna, či kontúry iných – jemne povedané – prechmatov, ktoré spod odvaleného poklopu zrazu prebublávajú na svetlo.
Holjenčík na šnúrke od Fica i tušené súkromné výnosy z regulačnej činnosti sú systémové veci, ktoré boli hodné opozičného vzopätia už za Fico II.