Autor je politológ a pedagóg
Richard Sulík po niekoľkých rokoch politického útlmu zacítil opäť svoju šancu. Je to prekvapujúce, pretože ťažko sa vracia politik, ktorý len pred piatimi rokmi položil jedinú vládu, ktorá mala potenciál riešiť choroby mladej republiky – politickú korupciu a kriminálne činy Mečiarovej vlády.
„Už nie som liberál,“ tvrdí Richard Sulík, potom čo sa prihlásil k európskym konzervatívcom a reformistom. Po príchode do Bruselu totiž zistil, že európski liberáli „obmedzujú slobodu jednotlivca“ a liberáli na Slovensku sú vlastne ľavicoví „pokrokári“, podľa neho „slniečkari, pravdoláskari, dobroseri“.
Je možné, že Sulík mení ideológiu aj z presvedčenia, aj z vypočítavosti. Rozčuľuje ho vážna kríza v Európskej únii, ale to sa dá využiť na domácej pôde, aby získal politickú moc. Tak ako mnohí jemu podobní, aj on si mohol povedať, že ak vyhral Donald Trump, o čo je on horší?
“Rovnako ako EÚ, aj liberalizmus je v kríze, vnútorne zápasí so svojimi princípmi a zároveň v celej Európe musí čeliť populistickej hrozbe takých kotlebovcov, krajniakovcov a sulíkovcov, ktorí majú jednoduché a silácke riešenia.
„
Rovnako ako Donald chce chrániť Ameriku, Richard je odhodlaný brániť Slovensko. S nevídaným pátosom oznamuje, že sa „považuje za bojovníka za slobodu jednotlivca, konkrétne občana Slovenska“.
Otázka teda znie, či naozaj to, čo mu chýba, ako píše Štefan Hríb, je len kúsok empatie alebo, ako tvrdí Michal Havran, sa za „bojovníkom za slobodu“ skrýva „trapnučký fašista“. Zdá sa, že to bude v dohľadnom čase horúca téma od Vihorlatu až po bratislavskú kaviareň...
Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Čítajte Keď strach valcuje všetky cnosti
Pozrime sa, čoho sa Sulík vzdáva, z akého liberalizmu v tom Bruseli vlastne vytriezvel. Zrekapitulujme si, čo liberalizmus predstavuje a ako súvisí s liberálnou demokraciou. Ľahšie sa nám potom posúdi liberál Richard Sulík a aký motív je za jeho politickým posunom. To objasní, ako kríza v EÚ vyostruje politickú rétoriku a tá následne zhoršuje stav liberálnej demokracie.
Liberálna demokracia a liberalizmus, samozrejme, spolu súvisia, avšak to prvé je o štruktúre politického zriadenia a druhé je ideológia.
‘Demokratický‘ element v liberálnej demokracii reprezentujú slobodné voľby a ‚liberalizmus‘ stupeň nezávislosti súdnictva a parlamentu od výkonnej moci. A preto, ako sa chváli Viktor Orbán, Maďarsko je ‘neliberálna demokracia’ práve preto, že súdnictvo a parlament je v područí vlády a moc si uzurpuje jeden človek.
Práve nezávislosť súdnictva a parlamentu zaručuje slobodu, spravodlivosť, rôzne práva jednotlivca a slobodný trh, ktoré tvoria jadro liberalizmu. Jeho súčasťou je aj pocit zodpovednosti a to nielen politikov a verejných činiteľov, ale každého občana.
V liberálnej demokracii k slobode, ktorú každý chce, patrí aj zodpovednosť voči iným ľudským bytostiam, ľuďom iného etnika či náboženstva.
