Autor je publicista
Nádeje vkladané v Kremli do Trumpa či už vydierateľného, alebo kúpiteľného, dostali v posledných dňoch vážne rany.
Predsa len vyhlásenie, že Rusko musí vrátiť Krym tomu, od koho ho ukradlo, to bola z pohľadu Moskvy podpásovka. Nie je to však zďaleka jediný zdroj nervozity Kremľa z medzinárodného vývoja.
Nedávne zostrenie bojov v Donbase znovu upriamili pozornosť na krvavú vojnu proti Ukrajine. V bojoch pri meste Avdijivka padli desiatky bojovníkov rusko-teroristickej armády, ukrajinských vojakov aj civilistov. Počet zranených vysoko prekročil sto.
„Poľní velitelia“ Anašenko a Givi sa pridali k zoznamu asi 20 zvučných mien ako Motorola, Miráž, Zarja, Rjazaň a Kot zabitých pred nimi.
“Napriek Trumpovi, čas pracuje pre slobodnú a nezávislú Ukrajinu. Práve v čase, keď sa v Donbase znovu rozhrmeli raketomety a delá, republikánski senátori podali návrh zákona, brániaceho Trumpovi zrušiť ruské sankcie.
„
Ruská propaganda hlási do sveta, že Giviho zabili Ukrajinci. Tí naopak hovoria, že to Moskva likviduje v okupovanom Donbase dnešnú generáciu bossov, ktorý vedia viac, ako je Kremľu milé – napríklad o zostrelení civilného letu MH17 – a nahrádza ich novými, pre Západ možno prijateľnejšími.
Ako vie každý čitateľ vynikajúcej knihy Davida Sattera Čím menej vieš, tým lepšie spíš, s vraždením vlastných ľudí nemali Rusi nikdy problém.
Satter čitateľom berie ilúzie o Rusku aj pokojný spánok Čítajte Mníchov po 76 rokoch
Tretia verzia je, že sa navzájom čoraz viac vraždia frakcie bojujúce o to, aby si uchmatli čo najväčší kus z čoraz menšieho koláča, ktorým ich od začiatku živí rýchlo chudobnejúca matička Rus. Nech ich už však zabíja ktokoľvek, všetci ruskí i zahraniční bojovníci Lugandónie sú pre Moskvu len spotrebný materiál.
Skutočný problém pre Moskvu spočíva v slepej uličke, v ktorej sa Putinov režim ocitol naraz aj vo vojne proti Ukrajine, aj proti Sýrii.
Situácia na Ukrajine sa vyvíja úplne inak, ako si to pred tromi rokmi v Moskve predstavovali.
Keď tisícky neoznačených ruských výsadkárov bez odporu obsadili Krym a „garanti“ územnej celistvosti Ukrajiny – USA a Veľká Británia, menovite Barack Obama a David Cameron, sa tvárili, že sa ich to netýka, vyzeral svet pre Putina ako ružová záhada.
Tak, ako po Mníchove v roku 1938 aj Chamberlaini a Daladierovia našich čias, povzbudili útočníka k ďalšej agresii. Prišla okamžite: Moskva sa pokúsila rozbiť Ukrajinu a odtrhnúť jej východné a južné oblasti.
Kým však na Kryme ukrajinskí vojaci zaskočení útokom „bratského“ slovanského národa kapitulovali bez jediného výstrelu, inde sa nástup Moskvou vycvičených a vyzbrojených „ruských brancov“ stretol s rozhodným odporom vlastencov a armády.
Ukrajinská armáda zmocnela
V lete 2014 „zablúdené“ jednotky a tanky z Burjatska, Kaukazu a z iných neslovanských končín ruského impéria ešte dokázali pod Ilovajskom zmasakrovať stovky dobrovoľníkov, z ktorých mnohí odišli doslova v teniskách a s poľovníckymi puškami brániť svoju vlasť.
Lenže za tri roky krvavých bojov s Rusmi sa z ukrajinskej armády stal silný a bojaschopný stroj schopný brániť, a keď dozrie čas, aj oslobodiť svoju krajinu.
Plukovník KGB Girkin – Strelkov, ktorý velil obsadeniu časti Donbasu, potom pôsobil ako „minister obrany“ v Rusmi okupovanom území a dnes je v Moskve v nemilosti, už verejne predpovedá, že ak Kremeľ na Donbas znovu nepošle regulárnu ruskú armádu, bude Moskva drvivo porazená.
