- po tom, čo ich mali ich majitelia v paráde. Sloboda zvierat, ktorá útulok spravuje, privíta každú korunu sem prinesenú, lebo presne na Štedrý deň sa končí zbierka na nový vyhovujúci útulok svetového štandardu. Bratislava ho nemá ako posledné hlavné mesto v Európe. Keďže dosiaľ sa ani zďaleka nepodarilo nazhromaždiť potrebných sedem miliónov, v novom roku budú ďalšie finančné zbierky. Hľadajú sa sponzori, všetci, ktorí chcú pomôcť. Zvieratkám poslúžia aj misky, staré koberce, obväzy, plachty, ale aj povedzme kancelárske potreby pre ich záchrancov. Skrátka, všetko sa tu zíde. A najkrajšie by bolo, keby sa ľudia podujali zobrať na sviatky niektoré zviera z útulku domov. Aby vystresovaný pes či mačka, ktorí zrazu zostali bez pána, pocítili pokoj rodiny. A pokiaľ im niekto poskytne nový domov natrvalo, bude to jeden z najkrajších darov, aký možno vymyslieť.
DÚBRAVSKÁ ARCHA
K provizórnemu útulku v Dúbravke, kde síce pod vzornou opaterou, ale predsa len v nedostačujúcich podmienkach, momentálne prežíva vyše stopäťdesiat zvierat, každého bezpečne dovedie niekoľko stôp. Plot aktualizovaný plagátmi a transparentmi Slobody zvierat apelujúcimi pomôcť bezbranným. Brechot ozývajúci sa z preplnených kotercov a vzduch nasýtený pachom variaceho sa žrádla, psích kožúškov, ale aj ťažko sa hojacich rán. Samotná budova je veselá, pomaľovaná pestrofarebnými insitnými sgrafitami. Chodby lemujú stovky fotografií zvierat, ktoré prešli týmto domcom. Zachránili im tu život a našli nový domov. V kancelárii sedí nepretržite služba a preberá telefóny žiadateľov o zvieratko, ohlasujúce nález, stratu, ale aj týranie. Každému tu vyjdú v ústrety. V malilinkej čakárni vyčkávame na predsedu Slobody zvierat Ladislava Ďurkoviča a krstnú mamu útulku, herečku Kamilu Magálovú. Pár minút meškajú. Zato sem prichádza výtvarník Ján Ťapák s neterou. Vraj si pod vianočný stromček želala psíka. Prišli teda, či by sa tu vhodný nenašiel. Personál ich odvádza do kotercov, aby si pozreli nedobrovoľných nájomníkov. Medzitým prichádzajú oneskorenci. "Prepáčte, že meškáme, ale dávali sme dohromady psíka. Taký dlhý, nepekný, špinavý, s krátkymi nohami, navyše, chudáčik, slepý na jedno oko. Dávali sme ho dokopy, aby trošku vyzeral k svetu a aspoň vzdialene sa podobal na škaredého psa. Ale verím, že aj jemu zoženieme nového pána. Aj takí ľudia sa nájdu. Prídu: Dajte psíka, ktorý je na tom najhoršie. Tých by som najradšej vybozkával," vychrlí na nás Laco.
láska NAMIESTO ŠARHU
Podľa oduševnenia, s akým Ladislav Ďurkovič rozpráva o Slobode zvierat, je hneď jasné, že je fanatikom v tom najlepšom slova zmysle. Bez toho by sa táto záslužná, no neraz veľmi smutná práca, robiť nedala. Rovnako Kamila Magálová. Na ňu nešetrí slová chvály. Pre zvieratá sa angažuje mnoho populárnych ľudí a všetci sú im za to vďační. "No pani Magálová je doslova jednou z nás." "Keď som sem prišla po prvý raz, rozplakala som sa a najradšej by som si bola zobrala domov každé zviera," spomína na prvé pocity herečka. "Vlastne som sa sem dostala vďaka krstnej mame. Vie, že som milovníčka zvierat a raz, keď venčila psíka, stretla sa s niekým zo Slobody zvierat. Požiadal ju, aby ma oslovila, či by som im nepomohla. Že ma ľudia poznajú a možno to uľahčí spoluprácu so sponzormi. Povedala som, že rada a odvtedy, už sú to dva roky, sme vo veľmi úzkom kontakte. Vtedy vlastne fungovali ešte ani nie rok, takže som ich prácu sledovala prakticky od zrodu. Toto, čo vidíte, je už super. Kedysi tu stáli iba koterce a na jednej stoličke sedela ,kočka` a písala žiadosti. Bolo to strašné provizórium. Teraz sú už vybudované miestnosti, postavené priečky, ľudia darovali nábytok. No priestory sú neúnosne malé. Kapacita je 67 zvierat a momentálne ich je tu 109. Ale pomaličky všetko napreduje a verím, že sa zvieratá dočkajú vyhovujúceho útulku." Dnešný útulok stojí na mieste, kde šarhovia dvadsať rokov zabíjali zvieratá. Vždy v piatok bol hygienický deň, keď sa všetky strelili do hlavy. Nakoniec im magistrát dal výpoveď, vypísal konkurz a Slobode zvierat sa podarilo vyhrať. Vraj preto, že boli pre mesto najlacnejší. Začali dávať miestu tvár. Zaviedli linku 187, cez ktorú môžu ľudia nonstop hlásiť nálezy či straty zvierat, dopravné nehody, ohrozovanie, týranie či záujem o osvojenie. Za mesiac je to asi 3000 telefonátov. V útulku Slobody zvierat pracuje 14 ľudí na priamej záchrane, štyria ľudia sú na celodennú hygienu a starostlivosť, tri dispečerky vybavujú umiestňovanie zvieratiek, je tu veterinárny technik a výjazdný tím. Za smiešne platy zachraňujú zvieracie životy. Zachránili ich 7500. Ladislav Ďurkovič: "V Talmude stojí, že ak zachrániš jeden život, zachrániš celý svet. Tu už je zachránená celá galaxia."
ZVIERACÍ ARMAGEDON
Na stolíku v prijímacej kancelárii leží smutná čierna kniha. Plná fotografií čo s najlepším priateľom človeka, ale aj mačkou, labuťami, rybami, vtákmi porobil človek. Listujeme ňou. Tohto vyprali v práčke, šteniatka piekli v rúre. Tohto psa dopichali nožom, ďalšieho vyhodili z druhého poschodia. Tohto sa nepodarilo zachrániť, do rán mu už muchy nakládli vajíčka, z ktorých sa vyvinuli larvy. Mačka, ktorej odrezali uši, už má novú majiteľku. Ďalšej ktosi navliekol na hlavu konzervu a dievčinu, ktorá sa jej na ošetrovni snažila pomôcť, to stálo odhryznutý článok prsta. Ďalšia fotka je skôr krvavá kaša mäsa a chlpov než pes. Je to výsledok psích zápasov. Dalmatínec s dolámanými prednými nohami. Každý deň sa mu tu venovali a po mesačnej rehabilitácii ho naučili nanovo chodiť. Šteniatko, ktoré niekto hodil do kanála a pre istotu zamkol poklop. Upozornilo na seba srdcervúcim nariekaním. Psy, ktorým zatkli majiteľku, a ony dva týždne zostali uväznené v byte. Napokon zúfalé vyrazili sklo a snažili sa cez okno piť vodu z odkvapovej rúry. Vtedy ich našťastie zbadali. Počúvame príbeh o človeku, ktorý sa zbláznil, a keď z bytu povyhadzoval nábytok, chcel pokračovať siedmimi krásnymi írskymi setrami. Našťastie, práve vtedy polícia vylomila dvere. Sloboda zvierat bola pri tom. "Keď sme ich vynášali, ľudia tlieskali a kričali bravó. Jedna pani na mieste vyplnila osvojovací protokol a odviedla si jedného z psíkov. A tohto dobermana sme dokonca kúpili za štyritisíc korún. Majiteľ ho mučil hladom, bol kosť a koža. Povedali sme, že ideme po políciu a on, že kým prídeme, zastrelí ho. Našťastie, bola s nami jedna solventná pani a okamžite ho odkúpila." Inde hadovi kladivom rozdrvili chvost, ktosi desiatkam holubov zlomil obe krídla a vypustil ich. Chlapci postavili psa na koberec a odpálili pod ním rozbušku. Majú tu aj varujúce zoznamy tzv. čiernych žiadateľov o osvojenie zvieraťa. Tých, ktorí psy chcú na krvavý zápas, ako potravu povedzme pre hady. Prípadne ich aj sami jedia. Bolo by to nekonečné rozprávanie. Ak si vezmete psa z útulku, zaručene ho dostanete aj s príbehom.
