Zatiaľ čo v parlamente opozícia skúšala odvolávať premiéra Fica – a všetkým bolo od začiatku jasné, ako to dopadne –, prebiehal kúsok od parlamentu zápas, ktorý sa mohol skončiť dobre. Teda v prípade, že by dostatočný počet poslancov bol schválil plošný zákaz hazardu v Bratislave.
No ale čuduj sa svete, dostatočný počet poslancov sa nenašiel, chýbal jediný hlas. V duchu hesla „jména hloupých na všech sloupích“ si treba všimnúť mená tých, ktorí VZN nepodporili. Voliči by mali zvážiť, či chcú mať takýchto zástupcov vo verejnom živote.

Nielen pre ich postoj, ale aj pre podozrenie, že (u niektorých) nemusel vychádzať z číreho nezištného presvedčenia. Už okolo samotnej petície, pod ktorou je takmer 100-tisíc právoplatných podpisov, sa diali čudné veci (zmiznutie hárkov z magistrátu). Bolo jasné, že záujem zabrániť zákazu je jednoducho obrovský a prostriedky na jeho dosiahnutie zodpovedajú samotnej podstate hazardu.
Sú tu názory, že zákaz nič nerieši, že podnieti rozkvet nelegálnych herní. A že hazard by sa mal regulovať inak, o čo sa snaží aj nedávno schválená novela o hazardných hrách.
Ale situácia s premnoženými herňami je na celom Slovensku natoľko alarmujúca, že by sa dala považovať za bezpečnostné riziko. Alebo budeme žiť v ilúzii, že ľudia pripútaní k videohrám a herným automatom budú nositeľmi aktívnych občianskych postojov?