Autor je filmový kritik a teoretik
Je možné prirovnávať umenie k hre? Áno, možné to samozrejme je, ale ide o veľmi nepresné prirovnanie.
Zábava predpokladá odpútanie od reálnych, každodenných problémov. V mnohom súvisí s hrou. S bavením sa. Vyplýva zo simulovania reality (keď sa hráme na Indiánov či na schovávačku) a zo vzťahov medzi simuláciou a simulovaným. A/alebo vyplýva z pravidiel a ich uplatňovania a ich riešení (krížovka, hádanka, hlavolam).
Pri umení však, zdá sa, koncept hry nestačí. Hra predpokladá nemennosť pravidiel, je invariantná. Inak by strácala zmysel. Maruška môže skákať „škôlku“ iba tak, ako je kriedou načrtnutá na asfalte na dvore a koniec koncov ani kôň si po šachovnici veľmi nezacvála.
Umenie však predpokladá inovácie, zmeny pravidiel a postupov, prípadne hru s nimi. Inak by sa stalo banálnym, donekonečna sa opakujúcim klišé. Nehľadiac na to je zábavou, ak teda vychádzame z premisy, že zábavné sa nemusí vždy rovnať veselé.