Autor je učiteľ
Ako motivovať mladých ľudí, aby študovali učiteľstvo? Plat ako argument si môžete škrtnúť ako prvé, prácu v mladom kolektíve a perspektívu profesijného rastu hneď potom.
Patetické vyhlásenia o učiteľskom povolaní ako o poslaní nepresvedčia, pretože nakoniec sa vždy vrátime na začiatok – k platom. Možno sa na štúdium pozeráme z nesprávnej perspektívy, teda z pohľadu budúceho zamestnania. Lenže čo ak je tento pohľad zastaraný? Čo ak je dnes skôr dôležité, čo človek vie, nie akú profesiu študuje?
Ako príklad si zoberme štúdium učiteľstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Základné fakty hovoria nasledovné: podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je nezamestnanosť absolventov fakulty na úrovni 1,5 percenta. Podľa ministerstva školstva si iba 32 percent absolventov humanitných odborov našlo uplatnenie vo svojom odbore.
Priemerný vek pedagógov neustále stúpa, v roku 2013 bol 43 rokov a neustále sa zvyšuje. Aký záver by sme mohli spraviť z týchto čísel? Absolventi štúdia učiteľstva sa často zamestnávajú mimo vyštudovaného odboru, sú v tom celkom úspešní. O tom, že v školstve neostávajú, svedčí aj zvyšujúci sa priemerný vek pedagógov. Ako je možné, že sa učiteľom tak úspešne darí nájsť uplatnenie mimo školy?
Akých ľudí vlastne hľadáme?
Nízke platy v školstve sú silná motivácia, ale na zmenu zamestnania človek potrebuje niečo viac ako len pocit nedostatočného ohodnotenia. Každý trh sa riadi pravidlami dopytu a ponuky. Dynamika dopytu je dnes vysoká.
Stále sa opakuje to isté klišé: v súčasnosti nevieme, či naša profesia bude zajtra jestvovať. Možno aj práve preto odpovedajú personalisti veľkých firiem na otázku, akého človeka hľadáte, skôr vymenovaním schopností než pomenovaním profesie.
Parafrázovaný sumár z prieskumu vyzerá asi takto: hľadáme človeka, ktorý vie prepájať fakty, má v hľadáčiku nielen jednotlivosti, ale aj celok, nebojí sa zmeny, vie vycítiť bod zlomu a identifikuje, čo bude tým zlomom.
A ďalej: chceme niekoho, v kom sa spája analytické myslenie s kreativitou, vie sa adaptovať na premenlivé prostredie a viacprofesijné pracovné tímy.
Kombinácie odborov sú užitočné
Hľadáme takých ľudí, ktorí dokážu zjednodušiť komplexné informácie a presvedčivo prezentovať. Zdá sa, že okrem konkrétnych profesií, ktoré disponujú presne určenými schopnosťami – napríklad programátor dokáže vytvoriť funkčný kód, inžinier vie navrhnúť stroj –, sú na trhu práce aj ľudia, ktorých zameranie je odlišné.
Inžinier a programátor odpovedajú na otázku – AKO niečo spraviť. Kto však odpovie na otázku – ČO, alebo ešte náročnejšiu, PREČO treba niečo spraviť?
Štúdium učiteľstva, napríklad na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského má svoje špecifiká. Vždy sa v ňom kombinujú dva študijné odbory – napríklad história a filozofia, či geografia, alebo rôzne kombinácie humanitných disciplín s jazykmi.
Práve kombinácia dvoch odlišných disciplín je veľkým prínosom štúdia učiteľstva. Niektoré odbory sa prirodzene dopĺňajú a vzniká synergia – dve špecializácie sa natoľko prepájajú, že sa tvoria nové súvislosti nielen v jednom predmete štúdia, ale aj medzi predmetmi navzájom. K odbornému štúdiu sa neskôr pridáva aj pedagogické minimum, kam patrí štúdium základov pedagogiky a psychológie spolu s pedagogickou praxou.
