V Matovičovom prejave odznelo všetko. Ako keď si na lavičke prisadnete vedľa človeka, ktorý si to zbieral už veľmi dlho a potom nebolo zastavenia.
Nie je jasné, na čo sme sa v tomto prejave mali sústrediť, a preto si radšej odsadneme. Matovičovi sa už ušlo dosť kritiky zhora-zdola, ale najviac mu naložili poslanci, ktorí sa zbalili.
Ak ešte nedávno šéf OĽaNO povzbudzoval svojich členov, aby vystúpili z jeho tieňa a „zasvietili po odbornej stránke“, Dubačová a Žarnay svojím odchodom odkázali, že sa to pod strechou hnutia nedá.

Matovič síce tvrdí, že Žarnay bol vždy „svoj“, a teda ani len pozícia nezávislej osobnosti mu nedávala dosť nezávislosti. Dubačová však bola konkrétnejšia, keď sa posťažovala, že sa jej nepodarilo nasmerovať pozornosť na témy, ktoré v Banskobystrickom kraji považuje za kritické – „riešiť sociálnu situáciu našich ľudí, platy, nízku zamestnanosť, vymožiteľnosť práva či fakt, že stále máme regióny, ktoré po Mečiarovej privatizácii padli na kolená“.
Napomenula tak OĽaNO, že protikorupčná monokultúra je škodlivá pre stranu a najmä pre jej voličov.
Dobre, mnohí vidia v Matovičovi zápalistého hovorcu rozšírenej pozície „všetko je rozdrbané, všetci kradnú“. No v tejto role sú jeho prirodzenými partnermi Kollár a Kotleba. A to je väčší problém, než Matovičovo vynútené priznanie, že by stranu chcel vychýliť ku konzervatívcom.