a s Európskou úniou - vzbudzuje to dokonca isté podozrenie.
Premiér Mečiar vyhlásil, že slovenská delegácia v Luxemburgu počula len samé gratulácie. Časť opozície konštatovala, že nemohla, aj vzhľadom na spôsoby vlády, dosiahnuť momentálne viac, teda zaradenie Slovenska do prvej skupiny integrujúcich sa krajín. Pozoruhodný je najmä postoj vládnej koalície, ktorá napríklad na slová luxemburského premiéra, že pri rozhodovaní predstavitelia EÚ nemysleli na vládu, ale na ľud tejto krajiny, nereagovali typickým - je to zásah do vnútorných záležitostí krajiny.
Počas uplynulých rokov Európa niekoľkokrát Slovensko oficiálne upozornila, že ak nezačne rešpektovať základné princípy demokracie, nebude mu umožnené spolurozhodovať o európskych záležitostiach a zostane v pásme osamotených, teda slabých a neúspešných. Pred týždňom však v podstate oznámila, že to, čo doteraz verejne prezentovala, nemyslela vážne. A základné hodnoty, ktoré neustále zdôrazňuje, môžu, ale aj nemusia vždy platiť. To je diametrálny rozdiel medzi NATO a Európskou úniou, medzinárodnými inštitúciami, do ktorých sa Slovensko mienilo včleniť. NATO neplytná zbytočne slovami - po jeho nevypočutých upozorneniach Slovensko jednoducho zostalo za hranicami aliancie. Po rovnako nevypočutých upozorneniach Európy nastala na Slovensku nová situácia - v krajine možno mariť vôľu ľudu, nerešpektovať rozhodnutia Ústavného súdu, rozkrádať majetok štátu, unášať a vraždiť občanov. Európska únia v Luxemburgu prakticky zlegitimizovala doterajšie pôsobenie V. Mečiara a jeho koaličnej družiny - darovala mu odpustok.