Návrh na zrušenie tzv. bohumínskeho uznesenia je dovnútra Česka predovšetkým správou o panike v hlave Bohuslava Sobotku.
V snahe dobehnúť hnutie ANO v prieskumoch, respektíve nebyť iba „juniorným partnerom“ v budúcej vláde, predseda ČSSD týmto nielenže prekonal svoje výkony na facebooku („Andrej Babiš oj....l český štát“), ale rovno zbúral základné ponovembrové tabu českej politiky. Tým bola a dodnes je spolupráca s KSČM na vládnej úrovni, čo si ČSSD zakázala práve na bohumínskom zjazde.
Obrovská reakčná vlna, čo splachuje Sobotku, je primeraná zisteniu, že „zachovanie normálneho liberálnodemokratického režimu“, o čom podľa neho rozhodnú parlamentné voľby (jeseň), si predstavuje s KSČM.
Úchvatné. Ten „bohumín“ bol prihlásením sa ČSSD – vtedy s predsedom Zemanom – k takpovediac zlatému štandardu demokratického režimu, ktorý v legislatíve sformovali zákony odhlasované čisto pravicovými stranami: o protiprávnosti komunistického režimu, lustračný, o treťom odboji či o Ústave pre štúdium totalitných režimov.
Sobotka takto symbolicky prestriháva jediné puto, ktoré drží ČSSD v rámci „systémotvorného“ konsenzu.
