Hladkosť/zložitosť nákupu drogy je tradičným barometrom policajnej korupcie.
Z jednej reportáže sa nesmú vynášať súdy, avšak posilňuje dojem, že to posledné, na čo sa dílerská komunita Bratislavy sťažuje, je nepriateľské prostredie.

Naopak, o menej priateľskom prostredí hovorí streetworkerská komunita.
Úpadok záujmu štátu pomáhať pri práci so závislými ľuďmi je vraj citeľný. Môže byť, hoci o 90. rokoch, keď to vraj bolo lepšie – spomienkový optimizmus? – si my laici (nezávislí v každom význame slova) ilúzie spätne vytvárať nebudeme.
Fakt je, že dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v prirodzenom napätí, keďže spolužitie sťažuje spor o riešeniach takpovediac až filozofický.
Odhad užívateľov vo vysokom riziku, osem- až 33-tisíc, je poriadne hrubý, ale aj tak môže byť mylný. Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.
Nové syntetické látky z (najmä) čínskych laboratórií – opiátové substitúty, halucinogény, stimulanty – sa nakupujú cez internet. Tuší o tejto revolúcii posledných rokov na Slovensku niekto?
