Ako prvý z najvyšších ústavných činiteľov začal uplynulý rok hodnotiť premiér Mečiar. V rozhovore pre TASR povedal: "Rok 1997 možno hodnotiť a zaradiť medzi úspešné kroky SR, pričom najväčší úspech sa dosiahol v zahraničnopolitickej oblasti``. Za druhý najväčší úspech označil "skutočnosť, že v krajine sa podarilo stabilizovať politický vývoj. Na Slovensku nie sú cyklické politické krízy, SR má tretí rok stabilnú vládu, ktorá prechádza do štvrtého roku pôsobenia,`` riekol premiér.
Ak pán Mečiar hovorí o tom, že tento rok "možno hodnotiť a zaradiť medzi úspešné roky SR,`` znamená to, že takto ho hodnotiť aj nemožno. Bez ohľadu na slovné cvičenia - existuje iba jeden spôsob, ako objektívne hodnotiť a zhodnotiť prácu vlády: porovnaním jej doterajších výsledkov s programovým vyhlásením, na základe ktorého dostala dôveru parlamentu. V ňom sa o. i. vláda zaviazala "nadviazať na politiku zbližovania SR s európskymi a transatlantickými politickými, bezpečnostnými a ekonomickými štruktúrami, zintenzívniť ju a zdôrazniť naše predsavzatie stať sa plnoprávnou súčasťou týchto zoskupení``. Sľubovala, že "základný smer bezpečnostnej orientácie SR predstavuje úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a Západoeurópskej únii``. A vyhlásila, že jej "prioritou je cieľavedomé približovanie sa k Európskej únii". Výsledok zahraničnej politiky slovenskej vlády z tohto pohľadu je úplne jasný - NATO odmietlo Slovensko prijať a jeho zaradenie do druhej kategórie odôvodnila EÚ nesplnením základných politických kritérií. Ak vláda tvrdila, že s ČR, Poľskom a Maďarskou republikou "nás spája spoločný záujem o vstup do západoeurópskych a transatlantických štruktúr,`` dnes je neoddiskutovateľné, že nás nič podobné jednoducho nespája. Napriek tomu, že premiér vymenil dvoch ministrov zahraničia.
