Mihál opúšťa Sulíka. Dalo sa to čakať, keďže sa SaS naozaj vzdialila modernej liberálnej politickej strane, akou sa javila na začiatku. Resp. vzdialil ju najmä Richard Sulík, ktorý to aj sám pripúšťa – a marketingovo sa vymedzuje voči pojmu „európskeho liberála“, hoci ho zároveň definuje veľmi svojsky (európsky liberál chce podľa neho zrušiť národné štáty a prilákať do Európy čo najviac utečencov atď... čo je na hranici výmyslov).
Liberálne sa nejavia ani horliví obhajcovia Sulíka na sociálnych sieťach, ktorí akúkoľvek jeho kritiku alebo aj nedostatočnú pochvalu nálepkujú ako zradu, prejav demencie, manipuláciu... Ale to už je asi pre úroveň dnešných politických debát príznačné.
Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Čítajte V každom prípade je Sulík výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje. Mnohí ho zbožňujú a podporujú, iní mu nevedia prísť na meno. Faktom tiež je, že predstavuje to, čomu sa hovorí opozičný líder.
Objavili sa paralely s Dzurindom, ktorého v roku 1998 tiež mnohí „nemuseli“, odsudzovali ho pre populizmus, no bolo zrejmé, že je to práve on, kto sa môže postaviť Mečiarovi.
Porovnanie však pokrivkáva: antimečiarovská SDK, ktorú Dzurinda viedol (hoci sa jej lídrom stal „skratkou“ cez post hovorcu) sa vyrovnala preferenciám HZDS.
