Kde ste boli, keď v Nemecku rástol nacizmus? Prečo ste sa proti nemu nepostavili, keď sa rozbiehal? Nemali ste dosť odvahy, nevedeli ste o tom, alebo ste v neho uverili aj vy? Ako sa k nemu staviate teraz?
Prečo ste kolaborovali s komunistickým režimom? Prečo ste nadšene mávali vlajkami na prvomájovom sprievode, keď ste tomu vraj neverili? Nevedeli ste, že režim strieľa ľudí na hraniciach, alebo ste len mali pocit, že vás sa to netýka? Alebo by ste nebodaj najradšej strieľali tých „zradcov“ sami?
Spätne sa ľahko kladú otázky. Prešlo si tým Nemecko a aj mnohé postkomunistické krajiny. Ale čo sa budú raz naše deti pýtať nás. Kde sme boli, keď sa neskorším krízam ešte dalo zabrániť? Nevedeli sme o nich, alebo sme si ich len nevšímali? Alebo sme s ich krokmi vtedy dokonca súhlasili?
Kde sme boli, keď vo februári 2011 Asadov režim poslal do väzenia štrnásťročného chlapca za jeden neškodný grafit? Snažili sme sa presvedčiť politikov, aby tlačili na sýrsky režim a odhovárali ho od mučenia nevinných? Alebo sme v duchu dúfali, že „náš“ diktátor to nakoniec ustojí a cudne sme odvrátili zrak?
