Vo februári tohto roka sa rituálnou popravou bossa slovenského podsvetia Miroslava Sýkoru začalo niečo, čo sa zjednodušene zvykne nazývať ako vojna gangov. Faktom je, že zavraždením tohto kmotra sa spustila lavína brutálnych vrážd, ktorými si podsvetie vybavovalo účty. Na druhej strane existuje oprávnené podozrenie, že za viacerými fyzickými likvidáciami príslušníkov podsvetia bol ešte "vyšší" záujem ako potreba vybavovania si mafiánskych účtov. Organizovaný zločin totiž na Slovensku prerástol do najvyšších spoločenských a politických kruhov, ktoré držia ochrannú ruku nad šéfmi kriminálnych organizácií. Vojna gangov je preto iba veľmi nepresným pomenovaním odstraňovania nepohodlných mafiánov. Vojna gangov je podujatie svojho druhu. Najväčší prospech z neho má vrstva tzv. bielych golierov - teda mafiánskych bossov, ktorých najsilnejšími zbraňami nie sú pištole, ale ich politické a ekonomické pozície.
Štát počas uplynulého roka v boji s organizovaným zločinom absolútne zlyhal. Polícia, orgány činné v trestnom konaní a tajná služba jednoducho nedokážu bojovať s organizovanými formami zločinu. Bolo by veľkou krivdou obviňovať z neschopnosti radových policajtov, prokurátorov, vyšetrovateľov či spravodajských dôstojníkov. Pripomeňme, že políciu, tajnú službu, prokuratúru, ako aj vedenie úseku vyšetrovania majú v rukách ľudia bezhranične verní vládnemu hnutiu. Odborné kritériá pri vedení týchto inštitúcií boli nahradené politickou lojalitou. Policajná reforma ministra vnútra Gustáva Krajčiho urobila z policajného prezídia administratívnu súčasť štruktúry vlastného ministerstva. Krajči zlikvidoval existujúce zložky určené na boj s organizovaným zločinom, vytvoril nové riadiace funkcie, a tým odčerpal finančné prostriedky na odmeňovanie policajtov pracujúcich priamo v teréne. Preto je na mieste otázka, či tento postup ministra Krajčiho je iba výsledkom jeho totálnej nespôsobilosti zastávať svoj úrad, alebo či ide o vopred pripravený plán destabilizácie polície a jej prispôsobenia politickým potrebám hnutia... Spravodajská služba Ivana Lexu sa v uplynulom roku opäť venovala sledovaniu opozície alebo pokútnym akciám, ako bol napríklad výbuch semtexu, pri ktorom zahynul syn riaditeľa sledovacieho odboru SIS Jaroslav V., ktorý bol tiež osobou pracujúcou pre túto organizáciu. Netreba pripomínať, že po zavlečení prezidentovho syna do Rakúska, provokácii proti biskupovi Balážovi či po kontaktoch agentov SIS s príslušníkmi podsvetia (napríklad styky R. Holuba s agentom J. Dopirjakom) je smrť mladého Jaroslava V. ďalším dôkazom toho, že tajná služba porušuje zákon. Okrem toho nás táto okolnosť núti k zamysleniu, či medzi tzv. vojnou gangov a podobnými aktivitami SIS a jej príslušníkov nie je istá príčinná súvislosť.
