Ľubomír Jaško je publicista a recenzent
Norman Ohler, Totální rauš (Drogy ve Třetí říši), preložila Nina Fojtů, Host 2016
Drogová závislosť (a závislí) vzbudzuje súcit. Opatrnosť pri knihe o drogách v tretej ríši je preto logicky namieste. Máme azda akceptovať, že vrahovia a blázni na čele s Adolfom Hitlerom za svoje zločiny nemohli? Boli to len nadopované ľudské trosky bez vlastnej vôle?
Nemecký novinár Norman Ohler svojou knihou ani náhodou nechce obhajovať nacistické zverstvá pokútnymi či bulvárnymi teóriami o toxikologickom postihnutí pohlavárov tretej ríše. Hneď v úvode priznáva, že ambícia objaviť čokoľvek nové o týchto časoch je smiešna. Všetky aspekty nacizmu už boli osvetlené. A preskúmané zo všetkých strán.
Nemecký wehrmacht je najdôkladnejšie analyzovanou armádou všetkých čias. Pokusy odhaliť niečo nové má punc prílišnej snaživosti až smiešnosti. „Nemecké dejiny neprepíšeme ani nenapíšeme znovu. V najlepšom prípade prerozprávame niektoré ich časti presnejšie.“
Napriek tomu výsledok Ohlerovho bádania mení naše vedomosti o druhej svetovej vojne. Kniha sa stala bestsellerom preloženým do 18 jazykov.
Ide o autorovu prvotinu v oblasti literatúry faktu. Dovtedy stihol napísať tri romány a filmový scenár. Okrem iného sa novinársky venoval životu Palestínčanov na západnom brehu Jordánu a preslávil sa posledným rozhovorom s Jásirom Arafatom tesne pred jeho smrťou.
Silnou stránkou tejto knihy je jej novinárska poctivosť. Ohler fyzicky vyrazil „do terénu“, aby odhalil zaujímavé súvislosti, zabudnuté postavy a doteraz neznáme fakty. Nespoliehal sa iba na archívy, ale bol ochotný pátrať aj po ruinách budov, ktoré nejakým spôsobom súviseli s farmaceutickým biznisom predvojnového a nacistického Nemecka. Výsledkom je kniha prekvapení.
“Wehrmacht odchádzal na bojiská vyzbrojený tankmi, delami, ale i miliónmi tabletiek metamfetamínu. Drogy mali poraziť jedného z úhlavných nepriateľov nemeckej armády – únavu.
„
Nemecko ako globálny díler
Nacizmus bol v pravom zmysle slova toxický. Hoci sa nacisti tvárili ako čistí jedinci a s pomocou ideológie i represií presadzovali protidrogovú politiku, za Hitlera si získala obľubu jedna zvlášť návyková a zákerná látka.
Tabletka s obchodným názvom Pervitin spravila v tridsiatych rokoch úplne legálnu kariéru po celej nemeckej ríši a následne v okupovaných krajinách Európy. Bolo ju dostať v každej lekárni. Až od roku 1939 sa poskytovala na predpis. O ďalšie dva roky už spadala pod ustanovenia ríšskeho ópiového zákona.
Ohler sa vybral za začiatkami Pervitinu na okraj Berlína, kde teraz sídli jeden z najmodernejších technologických parkov Nemecka. V 1933. tam stáli Temmlerove závody. Výsledky z „čarodejníckej kuchyne“ – tabletky Pervitinu – sa tu lisovali v miliónových množstvách týždenne.
Tento „trendový“ výrobok bol pokračovaním starej tradície. Nemecko bolo pre drogy krajinou zasľúbenou. V chemical valley pri meste Oberursel malé podniky začali takpovediac cez noc prosperovať vďaka opiátom a surovinám na ich výrobu.
Kokaín spoločnosti Merck z Darmstadtu bol na celom svete považovaný za najlepší. Nemecko si užívalo postavenie globálneho dílera.
Hnedý rauš
Nacisti po ovládnutí štátu sľubovali jediný rauš – hnedý. Nacistická ideológia disponovala vlastným transcendentným a iluzórnym svetom. Cieľom bola kolektívna extáza podporená rituálmi, sprievodmi a pochodňami.
Vodca bol predstavený ako postava poverená herkulovským poslaním. Len génius a čisté telo. Nefajčí, nepije, ženy ho nezaujímajú a je výhradne zeleninu. Vzor pre osobný život, odmietajúci svetské radovánky, prototyp zdravej existencie.
Drogy boli vyhlásené za jed spolu s vrcholom toxicity – so Židmi. Podľa nanovo hlásanej germánskej koncepcie telo patrí rodu a ľudu.
Samozrejme, ani vojenskí plánovači bleskového ovládnutia sveta nepohrdli pomocným prostriedkom pre vojakov na fronte. Wehrmacht odchádzal na bojiská vyzbrojený tankmi, delami, ale i miliónmi tabletiek metamfetamínu.
Drogy mali poraziť jedného z úhlavných nepriateľov nemeckej armády – únavu. Kto je unavený, horšie strieľa a vedie tank. V boji je rozhodujúca výdrž v poslednej štvrťhodine. „Perníková líška“ nemeckých vojakov dobehla. Stratili zmysel pre realitu.
