Autor je redaktorom Új Szó
László Toroczkai je samoľúby človek. Ako inak nazvať niekoho, kto nemal ani 30 a už napísal autobiografiu, v ktorej seba samého stavia do pozície romantického literárneho hrdinu s charakteristikou križiaka zo stredoveku.
Kto vo videu zavesenom na YouTube vážnym hlasom a prísnym pohľadom hrozí utečencom z vojnových zón, že najhoršie, čo si môžu vybrať, je jeho domínium, obec Ásotthalom.
Kto naše príbehy nepozná, nemá čo hľadať v tomto kraji Čítajte Ale keďže je taký samoľúby, bol to asi osud, že sa z mladého pašeráka, ultrapravicového novinára, potom radikálneho hulváta z budapeštianskych ulíc stal politik. Z demolátora samozvaný ochranca mikrokomunity a národa, z rebela dodržovateľ litery zákona.
Možno nie je taký uhladený ako Gábor Vona, predseda strany, alebo taký umný, ako niektoré známe firmy z radov dvornej inteligencie Jobbiku, ale je nespochybniteľné, že sa z radikálnej scény silou-mocou snaží presunúť do mocibažnej mainstreamovej maďarskej politickej línie – alebo aspoň – ako plán B – do roly umierneného starostu, ktorý dbá o svoju obec.
Ale práve pre jeho radikálnu minulosť ho Gábor Vona urobil podpredsedom strany po tom, čo – ako raz priznal – "zobral dušu" Jobbiku. Vona chce totiž pretransformovať stranu bývalých skínov a pochodujúcich gardistov z konca minulého desaťročia (a zo štyridsiatych rokov minulého storočia) na pravicovú, serióznu, konzervatívnu ľudovú stranu, ktorá dokáže vládnuť.
