Akokoľvek by som chcela na deti dostávať 140 eur mesačne ako štátnu sociálnu dávku, nezdá sa mi fér, že by mi ju malo vyplácať Rakúsko, ak moje dieťa v Rakúsku nežije a nie je pravdepodobnosť, že v budúcnosti – nie je to, samozrejme, ani vylúčené – bude pre túto krajinu tvoriť hodnoty.
A je v tejto súvislosti irelevantné tvrdiť, že ja ako rakúsky zamestnanec – nie som ním, ale ak by som bola – už tie hodnoty vytváram. Pretože ja už ako zamestnanec z tejto krajiny profitujem.
Napríklad na výške mzdy či na sociálnom systéme (je totiž celkom fér, ak Slovák, Čech, Maďar, Poliak či ktokoľvek iný, ktorý v Rakúsku pracuje/pracoval, dostane rakúsku nemocenskú dávku, rakúsku podporu v nezamestnanosti či rakúsky dôchodok).
Rakúsko pritvrdzuje voči migrantom. Aj slovenským Čítajte Hnev Rakúšanov na zamestnancov, ktorí v krajine nemajú usídlenú celú svoju rodinu, je pochopiteľný. Ušetrených sto miliónov eur by mohli dať kamkoľvek inam, aby svoju krajinu pozdvihli.
A nemusíme to okamžite hodnotiť ako výkrik protiimigrantsky naladených občanov a politikov. O deti by sa totiž mali postarať v prvom rade krajiny, v ktorých žijú. Tie by mali zabezpečiť, aby ich malí občania, ktorí raz môžu krajinu zveľadiť, žili na úrovni nielen emocionálne, ale aj ekonomicky.
