PÍŠE TINA GAŽOVIČOVÁ

Prečo sa Nemci neštítia štandardných strán a ich politici nepotrebujú nadávať?

Merkelová alebo Schulz? Chceli by sme mať nemeckú volebnú dilemu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. (Zdroj: TASR/AP)

Autorka je sociologička, žije v Berlíne

Od konca vojny v každých parlamentných voľbách v západnom Nemecku predstavovali strany CDU/CSU a SPD dve najsilnejšie politické sily.

Vo väčšine volieb zvíťazili CDU a jej sesterská strana v Bavorsku CSU. Historické víťazstvo sa sociálnym demokratom SPD podarilo v roku 1998, keď získali o takmer šesť percentuálnych bodov viac ako CDU/CSU a kancelárom sa stal ich kandidát Gerhard Schröder.

Po nástupe Angely Merkelovej (CDU) v roku 2005 SPD akoby došiel dych. V roku 2009 získala len 23 percent hlasov, najnižšiu podporu za posledných 70 rokov.

Za tradične najsilnejšími stranami sa v povojnových desaťročiach držali slobodní demokrati – FDP. Od 90. rokov sa na treťom mieste striedali so Zelenými. Poslednou stranou, ktorá sa v uplynulých rokoch opakovane dostala do parlamentu, je ľavicová Die Linke.

Aj Nemecko sa mení. Názory na utečeneckú politiku rozdeľujú spoločnosť, sociálne rozdiely sa zväčšujú a narastá podpora pre xenofóbnu politiku. V porovnaní s inými západnými štátmi je však namieste otázka, ako sa v Nemecku darí udržať základnú slušnosť politickej komunikácie a kľúčové postavenie tradičných politických strán.

Unavená, ale skúsená Merkelová

Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že v kresle kancelárky zostane Angela Merkelová. Predsedkyňa CDU oznámila svoju opätovnú kandidatúru v novembri 2016. Napriek sporom vnútri strany a Únie s CSU bolo jasné, že nikto nie je dosť silný, aby ju nahradil.

Pri oznamovaní svojej kandidatúry na štvrté funkčné obdobie Merkelová zdôraznila: „Nekonečne veľa som nad tým rozmýšľala.“ V politickom boji pôsobí unavene, akoby pokračovala len zo zotrvačnosti a pocitu zodpovednosti.

Jej dlhodobé pôsobenie vo funkcii môže byť zaťažujúce, ale jej skúsenosti sú aj jej najväčšie plus. Podľa týždenníka Die Zeit reprezentuje „kontinuitu a spoľahlivosť“ a tento faktor v meniacom sa svete môže viesť mnohých nemeckých voličov k rozhodnutiu v prospech Merkelovej.

Súčasná kancelárka je čoraz väčšmi vnímaná kontroverzne. V minulých voľbách v roku 2013 bola jej podpora jednoznačná. Medzi jej druhým a tretím funkčným stranám CDU/CSU stúpli voličské hlasy o takmer osem percentuálnych bodov. Ale Merkelovej súčasné funkčné obdobie silne poznačila utečenecká politika.

Jej rozhodnutie v lete 2015 otvoriť hranice pre utečencov vyvolalo v Nemecku mnoho emócií v oboch táboroch. Na jednej strane krajina zažívala vlnu „kultúry vítania“ (Willkommenskultur) a dobrovoľníci v celom Nemecku utečencov vítali a pomáhali im. Podľa reprezentatívneho výskumu z decembra 2015 až 10 percent Nemcov v danom roku pomáhalo utečencom, pričom najčastejšie išlo o materiálnu pomoc.

Radikáli vládnuť nebudú

Na druhej strane mnoho ľudí s utečeneckou politikou nesúhlasilo a atmosféra v krajine sa zatemnila najmä v januári 2016 po silvestrovských oslavách v Kolíne.

Merkelovej utečenecká politika zároveň premenila politickú mapu krajinu. Prijať milión utečencov najmä moslimského vierovyznania, bolo na jednej strane silné humanitárne gesto, avšak z pohľadu mnohých voličov – aj členov CDU a CSU – sa Merkelová týmto krokom odklonila od pôvodných konzervatívnych hodnôt strany.

Taktiež jej vyčítajú, že v tejto zásadnej otázke rozhodla sama a svoje riešenie prezentovala, akoby k nemu neexistovala iná alternatíva. Pod jej vedením sa strana CDU posunula z pravej strany politického spektra a konzervatívnych hodnôt viac do stredu. Aj to prispelo k tomu, že na pravej strane spektra narástla xenofóbna AfD.

Strana sa presadila najmä kritikou záchranného systému EÚ pre Grécko (tzv. euroval). Od roku 2015 sa najviac profiluje cez svoje protiutečenecké postoje.

V uplynulom roku dosiahla AfD nečakaný úspech v regionálnych voľbách. Vo všetkých spolkových krajinách, ktoré mali voľby v roku 2016, AfD prekročila päťpercentnú hranicu. Podporu získala predovšetkým v bývalom východnom Nemecku, v Sasku dosiahla až 24,3 percenta hlasov. Podľa aktuálnych prieskumov sa v septembri s podporou okolo 10 percent môže stať treťou najsilnejšou politickou stranou v Bundestagu.

AfD je však strana, ktorá nemá možnosť vládnuť. Zatiaľ sa všetky etablované politické strany od nej dištancujú a odmietajú s ňou koaličnú spoluprácu.

Schulz: sociálne témy bez nacionalizmu

Dynamika predvolebného boja sa v posledných týždňoch zmenila kandidatúrou bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 665
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 904
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 213
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 155
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 748
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 536
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 756
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 381
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 994
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 760

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám v spoločensko-etických otázkach a že má odpor k liberalizmu ako takému.

PÍŠE MICHAL KŠIŇAN

Aký je vlastne odkaz francúzskych prezidentských volieb?

Ak pred desiatimi či pätnástimi rokmi boli Haider či Le Pen výnimkami, dnes sú už pravidlom.

PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

To nie, že mladí sú hlúpi, ale vy ste nudní

Krajná pravica sa v dôsledku svojej kontroverznosti stala novou kontrakultúrou a že “neonacizmus je pravdepodobne dnešným punkom“.

KNIHA TÝŽDŇA

Rádioaktívna psychoanalýza Svetlany Alexejevičovej

A paradajkám sa v ten nešťastný rok darilo lepšie ako inokedy...


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop