Autorka je sociologička, žije v Berlíne
Od konca vojny v každých parlamentných voľbách v západnom Nemecku predstavovali strany CDU/CSU a SPD dve najsilnejšie politické sily.
Vo väčšine volieb zvíťazili CDU a jej sesterská strana v Bavorsku CSU. Historické víťazstvo sa sociálnym demokratom SPD podarilo v roku 1998, keď získali o takmer šesť percentuálnych bodov viac ako CDU/CSU a kancelárom sa stal ich kandidát Gerhard Schröder.
Po nástupe Angely Merkelovej (CDU) v roku 2005 SPD akoby došiel dych. V roku 2009 získala len 23 percent hlasov, najnižšiu podporu za posledných 70 rokov.
Za tradične najsilnejšími stranami sa v povojnových desaťročiach držali slobodní demokrati – FDP. Od 90. rokov sa na treťom mieste striedali so Zelenými. Poslednou stranou, ktorá sa v uplynulých rokoch opakovane dostala do parlamentu, je ľavicová Die Linke.
“Aj Nemecko sa mení. Názory na utečeneckú politiku rozdeľujú spoločnosť, sociálne rozdiely sa zväčšujú a narastá podpora pre xenofóbnu politiku. V porovnaní s inými západnými štátmi je však namieste otázka, ako sa v Nemecku darí udržať základnú slušnosť politickej komunikácie a kľúčové postavenie tradičných politických strán.
„
Unavená, ale skúsená Merkelová
Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že v kresle kancelárky zostane Angela Merkelová. Predsedkyňa CDU oznámila svoju opätovnú kandidatúru v novembri 2016. Napriek sporom vnútri strany a Únie s CSU bolo jasné, že nikto nie je dosť silný, aby ju nahradil.
Pri oznamovaní svojej kandidatúry na štvrté funkčné obdobie Merkelová zdôraznila: „Nekonečne veľa som nad tým rozmýšľala.“ V politickom boji pôsobí unavene, akoby pokračovala len zo zotrvačnosti a pocitu zodpovednosti.
Jej dlhodobé pôsobenie vo funkcii môže byť zaťažujúce, ale jej skúsenosti sú aj jej najväčšie plus. Podľa týždenníka Die Zeit reprezentuje „kontinuitu a spoľahlivosť“ a tento faktor v meniacom sa svete môže viesť mnohých nemeckých voličov k rozhodnutiu v prospech Merkelovej.
Súčasná kancelárka je čoraz väčšmi vnímaná kontroverzne. V minulých voľbách v roku 2013 bola jej podpora jednoznačná. Medzi jej druhým a tretím funkčným stranám CDU/CSU stúpli voličské hlasy o takmer osem percentuálnych bodov. Ale Merkelovej súčasné funkčné obdobie silne poznačila utečenecká politika.
Jej rozhodnutie v lete 2015 otvoriť hranice pre utečencov vyvolalo v Nemecku mnoho emócií v oboch táboroch. Na jednej strane krajina zažívala vlnu „kultúry vítania“ (Willkommenskultur) a dobrovoľníci v celom Nemecku utečencov vítali a pomáhali im. Podľa reprezentatívneho výskumu z decembra 2015 až 10 percent Nemcov v danom roku pomáhalo utečencom, pričom najčastejšie išlo o materiálnu pomoc.
Radikáli vládnuť nebudú
Na druhej strane mnoho ľudí s utečeneckou politikou nesúhlasilo a atmosféra v krajine sa zatemnila najmä v januári 2016 po silvestrovských oslavách v Kolíne.
Merkelovej utečenecká politika zároveň premenila politickú mapu krajinu. Prijať milión utečencov najmä moslimského vierovyznania, bolo na jednej strane silné humanitárne gesto, avšak z pohľadu mnohých voličov – aj členov CDU a CSU – sa Merkelová týmto krokom odklonila od pôvodných konzervatívnych hodnôt strany.
Taktiež jej vyčítajú, že v tejto zásadnej otázke rozhodla sama a svoje riešenie prezentovala, akoby k nemu neexistovala iná alternatíva. Pod jej vedením sa strana CDU posunula z pravej strany politického spektra a konzervatívnych hodnôt viac do stredu. Aj to prispelo k tomu, že na pravej strane spektra narástla xenofóbna AfD.
Strana sa presadila najmä kritikou záchranného systému EÚ pre Grécko (tzv. euroval). Od roku 2015 sa najviac profiluje cez svoje protiutečenecké postoje.
V uplynulom roku dosiahla AfD nečakaný úspech v regionálnych voľbách. Vo všetkých spolkových krajinách, ktoré mali voľby v roku 2016, AfD prekročila päťpercentnú hranicu. Podporu získala predovšetkým v bývalom východnom Nemecku, v Sasku dosiahla až 24,3 percenta hlasov. Podľa aktuálnych prieskumov sa v septembri s podporou okolo 10 percent môže stať treťou najsilnejšou politickou stranou v Bundestagu.
AfD je však strana, ktorá nemá možnosť vládnuť. Zatiaľ sa všetky etablované politické strany od nej dištancujú a odmietajú s ňou koaličnú spoluprácu.
Schulz: sociálne témy bez nacionalizmu
Dynamika predvolebného boja sa v posledných týždňoch zmenila kandidatúrou bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.
