Autor je spisovateľ, žije v Brazílii
Pred pár dňami sa mi jedna moja slovenská známa zdôverila, že sa bojí, že jedného dňa jej vnučka nebude môcť vyjsť na ulicu (slovenskú ulicu slovenského mesta) len preto, lebo je beloška.
Taká situácia na Slovensku nesmie nastať, vyhlásila odhodlane. Ako toľko Slovákov aj ona belocha automaticky považuje za záruku civilizovanosti, kým každý, kto má tmavšiu pleť a nepochádza z Európy, je nepochybne vyslancom pekiel.
“Ako chce niekto ochraňovať tzv. európske (či západné) hodnoty (ako napríklad humanizmus, toleranciu), keď nedokáže v druhom človeku vidieť človeka trpiaceho, človeka v núdzi?
„
Slovensko nie je krajina, ktorú by niekto niekedy kolonizoval. A takisto to nie je krajina, ktorá by niekedy kolonizovala inú krajinu.
Kto žil nejaký čas v nejakej západoeurópskej krajine, ktorá kedysi kolonizovala pomerne veľký kus sveta, ten si určite všimol, že kolonialistické chúťky nevymizli a občania onej krajiny by nedbali, keby sa koloniálna moc obnovila.
Kto žil nejaký čas v krajine tzv. tretieho sveta, ktorá sa spod koloniálnej nadvlády vymanila len relatívne nedávno, ten sa na mieste určite poučil o tom, čo všetko bol biely človek schopný napáchať. Beloch v trópoch beštiálne vyvražďoval pôvodné obyvateľstvo. V Afrike nazbieral otrokov a odviezol ich na plantáže na opačnom konci sveta. Ukážková civilizovanosť!
