Ako hovorí slovenský politický fenomén an sich, V.M., uplynulý rok bol pre Slovensko úspešný najmä v zahraničnej politike. Slovensko si podľa toho istého fenoménu totiž "obhájilo svoj politický priestor a súčasne dáva mantinely, kde je jeho záujem a kde druhých štátov".
Na vnútropolitickej scéne už však Slovensko také úspešné nebolo - nepodarilo sa mu tesne pred rozhodnutím o pozvaní do NATO dotiahnuť do úspešného konca referendum (ktorého tri otázky boli venované práve Aliancii). Samotné referendum sa pritom de facto začalo petičnou akciou za priamu voľbu prezidenta a dovŕšilo vznikom Slovenskej demokratickej koalície, momentálne politického subjektu s najväčšou voličskou podporou. Viaceré rozhodnutia Ústavného súdu vládna koalícia nerešpektovala, čo bolo viditeľné najmä v prípade referenda a mandátu F. Gauliedera (obe tieto nerešpektovania nám boli zrátané na luxemburskom summite, kde Slovensko nepatrilo už ani medzi päťku najvyspelejších stredoeurópskych krajín). Pokračovalo zväčšovanie rozdielov medzi špičkou privatizačných zbohatlíkov a širokou masou (napríklad) vlastníkov dlhopisov. Najzreteľnejší je tento rozdiel v prípade IRB, keď jeho väčšinový vlastník priviedol banku k niekoľkomiliardovej strate, ktorú musí sanovať NBS a ministerstvo financií zo zdrojov daňových poplatníkov, kde sa invencii štátnych úradníkov pri vymáhaní financií z vrecák občanov nekladú medze. Spory v koalícii i opozícii sa zatiaľ podarilo utlmiť - na jednej strane prijatím štátneho rozpočtu a odložením konfliktu medzi SNS a HZDS o nezávislosť NBS na február, na druhej ťažkopádnym prijatím spoločného vyhlásenia SDK a MK a pokračujúcimi rokovaniami medzi SDK a SDĽ. Okrúhle stoly organizované opozíciou či koalíciou nenašli praktické uplatnenie - pretože sa nedalo a ani nedá očakávať, že znížia politické napätie v krajine, kde sa nedodržiavajú nielen nepísané pravidlá politickej súťaže, ale ani zákony a ústava. Zmarenie referenda je z tohto hľadiska veľkým mementom pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.
Štátne orgány zodpovedné za bezpečnosť občanov nenašli účinné metódy na boj proti organizovanému zločinu, ktorý sa čoraz zreteľnejšie stáva súčasťou politického a ekonomického systému Slovenska. Napriek udržaniu sociálneho zmieru sa rastúci počet podnikov dostáva do neudržateľnej situácie, na čom má nemalý podiel stranícka privatizácia a neschopnosť nových vlastníkov.
