Autor je ekonóm a pedagóg
Spotrebné výdavky vo Veľkej Británii rástli v januári tohto roka najpomalšie za posledných päť mesiacov. Inflácia, ktorá sa postupne vracia na hodnoty cielené britskou centrálnou bankou a, najmä, o pätnásť percent znehodnotená libra, postupne okresávajú kúpnu silu britských domácností.
Konzultačný gigant PricewaterhouseCoopers Spojenému kráľovstvu na tento rok predpovedá pokles rastu z 2 percent na 1,2 percenta. S výnimkou silne previazaného Írska sú Briti jedinou veľkou európskou ekonomikou, ktorá by mala spomaliť. Podobne pesimistická OECD vidí ostrovy rásť iba jedným percentom za rok.
S dosahmi brexitu to však zďaleka nie je také jednoduché. Bank of England sa rozhodla upraviť prognózy smerom nahor po tom, čo v druhej polovici roka vtedy stále pokojne rastúca britská ekonomika s príslovečným flegmatizmom Angličana ignorovala jej predpovede o dramatickom spomalení. Centrálna banka dnes hovorí o dvojpercentnom raste. Podobne zmenila názor Európska komisia.
Pravdou je, že nikto nevie, či v krátkodobom horizonte Briti vôbec spomalia, a ak áno ako veľmi. Neschopnosť správne predpovedať vplyv vystúpenia z Únie na krátkodobý rast otvára otázku, nakoľko vážne treba brať dlhodobé pesimistické predpovede o vplyve brexitu.
V tejto otázke totiž ekonómovia dospeli k takej veľkej zhode, ako to je len v spoločenských vedách možné so záverom, že Briti budú v dôsledku opustenia európskeho projektu chudobnejší.
