Autorka je etnologička, venovala sa výskumu slovenských opatrovateliek v Rakúsku
V uplynulých dňoch predstavil rakúsky kancelár Christian Kern dlhší avizovaný plán pre ekonomický rast Rakúska a vytváranie pracovných miest v najbližších desiatich rokoch. Tento plán navrhuje zvýhodňovanie domácej pracovnej sily pred pracovníkmi a pracovníčkami prichádzajúcimi z iných krajín EÚ.
Zároveň jeho kabinet s úmyslom rozpočtového šetrenia navrhuje i to, aby nemali migranti a migrantky z krajín EÚ nárok na rodinné prídavky, ak ich deti nežijú v krajine.
V oboch prípadoch ide o pomerne diskutované návrhy na domácej i medzinárodnej scéne. Oba návrhy majú jedno spoločné – zjavný protimigračný reštriktívny nádych.

Platia viac, ako čerpajú
V posledných rokoch čelí Rakúsko mnohým problémom, okrem iného postupnému nárastu nezamestnanosti. Je však veľmi zjednodušujúce hľadať vinníka medzi „migrantmi, ktorí berú lokálnej pracovnej sile prácu a v krajine zneužívajú sociálne benefity“.
Tento mýtus, aj napriek jeho opakovanému vyvráteniu empirickým výskumom (migranti do sociálnych systémov krajín platia viac, než z nich čerpajú), doteraz vo verejnom diskurze žije (nielen v Rakúsku).
Pripisovanie problémov migrantom (a menšinám) je dôsledkom eskalácie nedostatočného riešenia týchto problémov a politické elity si ním nezriedka napomáhajú k získavaniu politických bodov.

“V jednej krajine opatrovateľky pracujú a v inej majú svoj súkromný život a rodinu. Príspevkami a odvodmi zo svojej práce tvoria hodnoty v krajine jednej, finančné a ďalšie sociálne remitencie prenášajú do krajiny inej.
„
Problematický návrh
Vie sa o tom, že v prípade okresania možnosti čerpať rodinné prídavky má rakúsky kabinet na mysli hlavne migrantov a migrantky z krajín strednej a východnej Európy.
Kancelár to formuloval pomerne explicitne vo svojom nedávnom prejave v meste Wels.
Migranti a migrantky z týchto krajín sa pomerne často uplatňujú na pracovných miestach (ale samozrejme nie len), ktoré sú pre lokálnu pracovnú silu nezaujímavé. Bývajú to aj miesta s nízkou mierou prestíže, stability a ponúkajú problematické pracovné podmienky.
Uprednostňovanie domácej pracovnej sily pred migrantmi z EÚ pri vytváraní nových pracovných miest môže byť v rozpore s hlavnými slobodami Európskej únie, medzi ktoré patrí sloboda pohybu pracovnej sily.
Ďalším aspektom problému je, že pracovníci a pracovníčky migrujúci za prácou sa nezriedka v krajine neusádzajú. Súčasný globálny charakter spoločnosti im umožňuje ostávať „v dvoch svetoch naraz“, v jednej krajine ekonomickí migranti a migrantky pracujú a v inej majú svoj súkromný život a rodinu.
V rôznych časových intervaloch migrujú za prácou v dlhodobom časovom horizonte.
Príspevkami a odvodmi zo svojej práce tvoria hodnoty v krajine jednej, finančné a ďalšie sociálne remitencie prenášajú do krajiny inej. Upraviť nároky občanov a občianok na sociálne a rodinné zabezpečenie nie je pre verejné politiky v súčasnosti jednoduchou otázkou.

Málo platená neistá práca opatrovateliek
Príkladom usadenia v mobilite sú slovenské opatrovateľky seniorov a senioriek. Ich by sa zároveň návrh dotkol aj priamo.