Na pozadí série nedávnych hrozných politických výsledkov na Západe nevyzerajú momentálne výsledky európskych výsledkových kartičiek až tak zle.
Vzhľadom na troje volieb – v Holandsku, Francúzsku a Nemecku – v najbližších pár mesiacoch by človek, keby dnes bol nútený staviť sa, určite stavil proti prevzatiu moci pravicovými populistickými kandidátmi.
Len pár týždňov pred holandskými voľbami – 15. marca – zažíva strana Geerta Wildersa, PVV, pokles preferenčných hlasov v prieskume. Majú teraz virtuálnu remízu s VVD, stranou premiéra Marka Ruttea, a keby sa voľby konali v piatok, obe by zrejme dostali zhruba 25 percent hlasov.
Spolu s takmer istotou, že ostatné strany by vytvorili koalíciu proti Wildersovi, pôsobí vyhliadka, že sa stane premiérom, nepravdepodobne.
Vo Francúzsku prieskumy naďalej udávajú Marine Le Penovú ako pravdepodobnú víťazku prvého kola prezidentských volieb 23. apríla. No prieskum z 23. februára zistil, že momentálne by drvivo prehrala s Emmanuelom Macronom, mladým stredo-ľavým bankárom, ktorý by získal 61 percent hlasov oproti Le Penovej 39 percentám v druhom kole volieb 7. mája.
Ako to nedávno vyjadril istý kolega novinár, záver, že Le Penová vedie voľby, je porovnateľný s výrokom, že váš tím vedie majstrovstvá sveta, lebo skončil prvý v predkole.
V Nemecku sú Kresťanskí demokrati kancelárky Angely Merkelovej (31 percent) v závese za Sociálnymi demokratmi (32 percent) po prvý raz za desať rokov, podľa prieskumu vydaného 23. februára. Pritom podpora pre krajne pravicovú stranu AfD klesá na 11 percent.
