Manifesty nových politických hnutí nezvyknú byť chlácholivé čítanie. Keď vo februári 1848 vyšiel v Londýne komunistický manifest, text musel pre džentlmenov z mestskej smotánky vyznieť ako obraz konca sveta.
Ak sa teda náhodou nejaký lord dostal k prvej verzii napísanej len v nemčine s množstvom chýb. Socialistický časopis, ktorý manifest o dva roky po prvýkrát vydal v angličtine myšlienku označil za „škaredého škriatka“, ktorý straší Európu.
Marthin Luther si za priklincovanie svojich téz na dvere katedrály, ktoré, mimochodom, oficiálne slúžili aj ako nástenka, vyslúžil rovno exkomunikáciu.
Je možné, že text, ktorý zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg zverejnil v polovici februára, história označí za rovnako znepokojivý dokument. Takmer 6-tisíc slov dlhý príspevok na facebooku sa tvári ako list podporovateľom s titulkom Budovanie globálnej komunity. V skutočnosti ide o pomerne desivý politický manifest.
Krásne plány
Zuckerberg v ňom píše, že plánuje silu facebooku, dominantnej sociálnej siete, ktorú denne používa 1,2 miliardy ľudí, použiť na vytvorenie lepšej a odolnejšej spoločnosti. Jeho základná premisa stavia na presnom pozorovaní, že ľudská história „je príbehom toho, ako sme sa učili spolunažívať v stále väčšom počte“.
Zuckerberg teraz chce, aby facebook pretvoril ľudstvo na jednu globálnu komunitu, v ktorej si všetci rozumejú a dokážu sa rešpektovať.
Na papieri vyzerá plán krásne. Zuckerberg sľubuje, že použije facebook na to, aby posilnil komunity, ktoré si ľudia vytvárajú v skutočnom svete a aby umožnil ľudom zmysluplne vyjadriť názor na globálne problémy a vystaviť ich novým myšlienkam. Chce tiež v komunitách nájsť a podporovať nových lídrov, ktorí budú spoločenstvá ľudí viesť v skutočnom svete.
Facebook pravdepodobne má schopnosť, aby podobné zmeny dosiahol. Sociálna sieť hrá v živote toľkých ľudí takú dôležitú úlohu, že stačia malé zmeny v jej fungovaní na to, aby zmenila tvár spoločnosti.
Ak by sa napríklad facebook rozhodol zviditeľniť ženy vo vede, stačí drobná zmena algoritmu, ktorý riadi zobrazovanie správ. Facebook vie, kto na sieti je žena aj kto robí vedu a môže sa rozhodnúť, že iní používatelia uvidia pri prezeraní správ na facebooku omnoho viac vedkýň a tie získajú v spoločnosti silnejší hlas.
Podobnými drobnými zásahmi dokáže facebook už dnes vytvoriť nemalý tlak na modernú spoločnosť.
Škaredá realita
Ako ten tlak vyzerá v praxi? Napríklad facebook posudzuje, ktorá správa je pre vás dôležitá podľa toho, koľko ľudí z vašich častých kontaktov ju rýchlo označí „páčikom“. Donedávna systém ani nezaujímalo, či správu vôbec niekto otvoril.
Pravidlá sa v realite prejavili tak, že ľudia vidia na svojom facebooku len jednoduché správy (lebo tie skôr vyvolajú silnú reakciu), ktoré potvrdzujú váš svetonázor (lebo kamaráti rozmýšľajú podobne).
“Vo svete, v ktorom lož a hystéria obehnú svet skôr, ako si pravda obuje topánky, chce byť Zuckerberg Janom Baťom. Verí, že ak obuje celý svet, situácia sa napraví.
„
Zdanlivo jednoduché pravidlá však rozvrátili politický život v mnohých krajinách, lebo fungovali ako zosilňovač pre jednoduché správy populistických politikov.
Facebook tento mechanizmus nepovažuje za nesprávny, pripúšťa len, že ho možno trochu vylepšiť. Zuckerberg sa vo svojom manifeste chváli, že voľby za posledné roky vyhrávajú politici, ktorí sú najpopulárnejší na facebooku.
To, aké myšlienky a vystupovanie vedú k získavaniu popularity na facebooku, už veľmi nerieši.
Na porovnanie, profil verejného ochrancu práv na Slovensku má približne 4-tisíc fanúšikov. Marian Kotleba, ktorého posledný príspevok varuje pred „rýchlo sa množiacimi asociálmi“ má 77-tisíc fanúšikov.
Vo svete, v ktorom lož a hystéria obehnú svet skôr, než si pravda obuje topánky, chce byť Zuckerberg Janom Baťom. Verí, že ak obuje celý svet, situácia sa napraví.
Bez zodpovednosti
Teraz si predstavte, že sa firma, ktorá rozvrátila politický život v niekoľkých krajinách a celé odvetvia globálnej ekonomiky len ako bočný efekt svojho podnikania, začne robiť plánované sociálne inžinierstvo.
