Theresa Mayová ponúkla vzorku z laboratória, kde sa momentálne hľadá spôsob, ako umne oštikať záväzky k Únii a ponechať si prístup k výhodám, ktoré plynú zo spojenectiev.
Prizerajú sa určite európski kritici Únie, reformisti aj exitéri. Oba kempy sa s obľubou stretávajú pod vlasteneckou hlavičkou (akoby ostatní, čo to o sebe nehovoria, boli vlastizradcovia, pretože majú zábrany búchať sa do hrude či klusať na koni s vlajkou).
Skúmajú, ako bude Mayovej kabinet dôvodiť, kde položí dôraz, nakoľko sa ľudia v jej okolí vzdialia korektnosti, aby posmelili pub a nenaštvali celkom Brusel.

Samozrejme, ešte stále to neznie ako Trumpov twitter, no aj vládny zdroj sa vie patrične uvoľniť. Vraj nemienia čakať až do definitívneho odstrihnutia posledného vlákna s Úniou. Zoznam priorít, ktoré si zostavila Únia, otáčajú na hlavu a slobodu pohybu chcú škrtnúť v čo najkratšej dobe. Inak by vraj skončili s „polovicou Rumunska a Bulharska“ na krku.
Prečo by mali Európania takéto poznámky predýchavať a úctivo čakať, čo Británia ráči?
Zatiaľ však u nás sledujeme skôr import ostrovných inšpirácií než obhajobu európskej veci. Cameronove požiadavky, ktoré si ešte pred referendom uložil ako podmienku zotrvania v Únii, sa vyšmykli spod britskej výnimky. A uchytili sa v programe európskych strán.
Nedávno to bol rakúsky kancelár Kern, kto ohlásil, že vyjedná okresanie dávok pre Nerakúšanov či sa to Bruselu či okolitým štátom bude páčiť alebo nie (aha, vlastenec!).