Pýtať sa na lídra opozície – ako urobila v ankete SITA – je nepresnosť hneď z výkopu. Jedine správne pomenovanie „funkcie“ vyzývateľa súčasného premiéra, ak sa teda už také čosi hľadá, je - líder demokratickej opozície.
Tento terminus technicus by sa mal zaviesť do používania nielen pre účely líderšipu, ale aj z čisto pragmaticko-rozlišovacieho dôvodu. Totiž, aby sa nadužívané výrazy „extrémistický“, „extrémisti“ (a pod.) začali plniť aj nesymbolickým, lapidárnym politickým obsahom.

Skutočnosť, že pojem demokratická opozícia sa za rok vôbec neujal, je sčasti daný povrchnosťou (účastníkov) politickej debaty, sčasti „krvným obrazom“ SaS a OĽaNO -, ktorý ozaj nie je bohviečo -, a sčasti zámerom budovať zdanie, že všetko mimo Smeru-SNS-Hídu sú „(polo)blázni“, neštandard a pod.
Za to, že na lídra demokratickej opozície sa treba pýtať, respektíve „pozícia“ sa bežne obsadzuje Matovičom, zodpovedá Richard Sulík osobne. Expozitúra v Bruseli ho síce nezneviditeľňuje, ale publikum vyrušuje. (Akože - mastný flek na prvom mieste, ide mu len o peniaze!).
A odmietnutie tieňovej vlády s OĽaNO je ochotníctvo hneď s dvojitým dnom.