Niežeby vôľa občanov z februára 2017, že koho by si želali ako budúceho premiéra, delila či násobila, až príde na lámanie chleba.
Pád predsedu Danka z výslnia však dobre ukazuje, že aj na pohľad malichernosť ako postup v armádnej kariére môže byť tým príslovečným mávnutím motýlieho krídla.
A naplní sa pointa slávneho židovského vtipu – všetko je inak.
Dá sa takmer odprisahať, že aj keby čerstvý kapitán výložky z pyžamy hneď neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.
Nepomohlo ani masívne angažmán v otázke ističov a Holjenčíka.
Hlboko pod prahom citlivosti publika zostal aj impozantný návrh energetického holdingu.
A percentá nenakoplo späť ani volanie, že ak štát nedá na poriadok „dravcov“ z EPH, koalícia nebude.
Vyššej sily je jedna čierna labuť – tentoraz vo vtelení ministra Gajdoša – a rebríček potenciálnych premiérov i svet a sny predsedu parlamentu sú na jeden jediný podnet hore pupkom. Teda priebežne.
O dva mesiace môže byť – viď vyššie – opäť všetko inak
