Autor je evanjelický teológ
Karneval sa skončil. Masky musia ísť dolu. Je čas ukázať vlastnú tvár. Zrkadlo, ktoré sme pomocou masky nastavovali iným, musí teraz nahradiť sebareflexia v úplnej nahote vlastnej bytosti. Túto metaforu nám ponúka stáročné striedanie obdobia fašiangových zábav a obdobia pôstu.
Maska je v spoločenskom styku dôležitý nástroj. Na jednej strane zaručuje anonymitu. Na druhej strane umožňuje zveličenie a karikatúru problematických vzťahov v spoločenstve.
Táto typológia maškarného bálu funguje aj v iných rovinách spoločenskej komunikácie. Je podstatou drámy a vlastne aj každého umeleckého prejavu. Predsa však je to všetko len nástrojom, cestou či predohrou. Cieľom je povedať pravdu o človeku a doviesť ho k obnaženiu jeho vlastného vnútra pred sebou samým. Len tak sa môže totiž vydať na cestu obnovy.
Zdá sa však, ako keby sa podstatná časť spoločenskej komunikácie dnes zmenila na jeden veľký maškarný bál bez konca. Jeho cieľom už nie je hľadanie pravdy o človeku a jeho vzťahoch, ani to, aby dospel k sebareflexii. Cieľom je zmiasť ho, vykoľajiť a spochybniť všetky fakty.
