Začali ako pouliční bitkári, veteráni z Alžírska, sympatizanti obnovenia monarchie. Čítavali Maurrasa z Action francaise, filozofa politického katolicizmu zo začiatku minulého storočia.
Nenávideli Bourbonovcov na úkor Orleánskych, de Gaulla, štvrtú a piatu republiku, Mitterranda za zrušenie trestu smrti, nenávideli harkis, francúzskych bojovníkov z bývalých kolónií, obdivovali OAS, teroristickú organizáciu, ktorá sa pokúsila zavraždiť de Gaulla za odchod z Alžírska, lebo podobne ako srbskí nacionalisti hovoriaci „Kosovo je Srbska“, vraveli Le Penovi ľudia, že „Algerie c´est la France“.
Marina je rovnako mohutná ako jej bretónsky otec, rovnako ako on sa nerozpráva s polovicou svojej rodiny, druhú priviedla do Národného frontu, povyhadzovala naziskinheads, ktorí im roky robievali stranícku ochranku, až kým sa neukázalo, že strana si budovala vlastnú milíciu, za čo ju takmer rozpustili.
Jej hlavným stratégom je Florian Philippot, najznámejší homosexuál francúzskej extrémnej pravice, distingvovaný absolvent Ecole national d´Administration.
On odstavil starých rasistov z Club de l´Horloge, neformálneho think-tanku financovaného straníckymi peniazmi, čínskymi investormi z adresára Bruna Golnischa, Le Penovho bývalého poradcu. Namiesto toho začal pre Marine budovať stranu moderného nacionalizmu.
Nie je ako otec
Národný front sa dostal po rokoch strádania na okraji cordon sanitaire republikánskych strán – socialistov a pravice – konečne do médií a Le Penová si dávala pozor, aby nevychvaľovala jednotky SS ako jej otec, neschvaľovala mučenie alžírskych vlastencov počas vojny za nezávislosť a nespochybňovala existenciu vyhladzovacích táborov.
Namiesto minulosti zlatého veku francúzskej katolíckej monarchie a západoafrických kolónií sa sústredila na nového nepriateľa – na Brusel.
No nefunguje to, Le Penovej v cynickej kalkulácii nevyšli ani snahy zakomponovať do svojich plánov na vystrašenie voličov atentáty. Francúzi sa k udalostiam v Charlie Hebdo, Bataclane, na terasách kaviarní a v Nice postavili inak, ako očakávala.
Spoločnosť sa viac zomkla a Le Penová ostala v tematickej pasci, strašila Bruselom, no úder prišiel z Islamského štátu, podpora Únie v krajine sa zvýšila, nikto z príčetných politikov nezačal hovoriť, že krajina, ktorá bude v izolácii, sa ubráni lepšie než so svojimi spojencami.
A prišli aféry, ruské peniaze, prevody z Rakúska a Prahy, korupcia a fiktívne pracovné miesta. Marine le Penová sa síce na januárovom stretnutí európskych nacionalistov v Kolíne nechala oslovovať ako budúca prezidentka, no aj v jej tábore je všetkým jasné, že sa ňou nikdy nestane rovnako tak, ako sa to nepodarilo jej otcovi.
Univerzálna kultúra Francúzov
Jednou z príčin jej stagnácie je, že Národný front je napriek všetkého rodinnou sektou. Spôsob, akým sa nakoniec ona sama zbavila svojho otca, má bližšie k Freudovi než k politike, v strane vládne bez akejkoľvek vnútornej diskusie, svojich nepriateľov sa zbavuje esemskami a okrem Emmanuela Macrona sa na scéne objavil v prieskumoch rastúci outsider Benoit Hamon, kandidát socialistov.
