Väzba pre politických odporcov

tórnej väzby. Znamená to, že ak je niekto trestne stíhaný za isté trestné činy, sudca je povinný naňho uvaliť väzbu. A tak vláda navrhla, aby išiel do väzby každý, kto je trestne stíhaný za skutky vymenované v paragrafe 62 ods. 1 Trestného zákona. Tento paragraf ustanovuje, že osoby odsúdené za taxatívne vymenované trestné činy môžu byť podmienečne prepustené na slobodu až po výkone dvoch tretín trestu. Paragraf 62 teda zjavne nesúvisí s účelom vládnej novely Trestného poriadku, ktorým malo byť údajne zefektívnenie boja s organizovaným zločinom. V predmetnom paragrafe sú vymenované také trestné činy, ako je vlastizrada, rozvracanie republiky, záškodníctvo alebo vyzvedačstvo. Popri nich sa tu nachádzajú napríklad aj znásilnenie, zavlečenie vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, perzekúcia obyvateľstva, vražda, lúpež, branie rukojemníkov, krádež, podvod atď., čo má pravdepodobne iba budiť dojem, že vláda chce skutočne bojovať s organizovanými formami zločinu. Pre Mečiarovu vládu by bolo nepochybne fajn, keby boli sudcovia povinní uvaliť väzbu na opozičného nespratníka, ktorého servilný prokurátor trestne stíha za rozvracanie republiky... V dôvodovej správe k novele si pre to našla aj krycie meno: Údajne ide o reakciu na organizované trestné činy vydierania, únosov, vrážd a protiprávne vyberanie poplatkov za tzv. ochranu.